Trendom vo väčšine európskych miest je zachovať staré pamiatky industriálnej architektúry alebo z nich spraviť neformálne umelecké centrá. V našom hlavnom meste to zatiaľ vyzerá tak, že centrum kolonizujú monštrá zo skla a železobetónu.
Komunita nezávislých umelcov a organizátorov aktívne hľadá možnosť sebarealizácie. Namiesto čakania, čo a kedy vlastne vznikne zo sľubov mesta o Sklade č. 7 pred novostavbou SND ako umeleckom centre (namiesto Parku kultúry a oddychu, ktorý čaká zrovnanie so zemou), sa časť z nich už usadila v bývalej betonárke na Zlatých pieskoch. A ďalší teraz objavujú čaro cvernovky.
Po konci divadla Stoka, ktoré padlo za obeť novej výstavbe len kúsok opodiaľ, sa jeho popredný protagonista Blaho Uhlár najskôr presunul do Trnavy, no v najbližších dňoch plánuje premiéru novej inscenácie práve v cvernovke (viac na strane 22). Podobne ako on si časť z rozsiahlych priestorov tejto bývalej fabriky prenajali mladí výtvarníci (medzi nimi aj jeden z finalistov Ceny Oskára Čepána) a spravili tu ateliéry, z času na čas areál ožije súkromnou hudobnou akciou. Všetci zúčastnení si pochvaľujú unikátnu „stalkerovskú“ atmosféru miesta.
Počas uplynulého víkendu sa napríklad v cvernovke objavil Headhunter, jeden z najvychytenejších britských producentov elektronickej hudby zvanej dubstep. Koncert bol výlučne na pozvánky pre zopár ľudí. Vzhľadom na dobré kontakty organizátorov a blízkosť Viedne, hudobník odohral energický set zadarmo.
Vďaka takýmto akciám a iniciatívam sa Bratislava môže pomaly radiť k iným európskym metropolám, kde je nezávislá scéna braná ako neodmysliteľná súčasť každodenného života a nezriedka existuje aj vďaka podpore mesta či štátu.
Aký bude ďalší osud cvernovky sa uvidí, areál sa nachádza v zóne záujmu stavebných máp. Koľko kancelárií a obchodných centier však toto mesto ešte reálne potrebuje, aby nasýtilo investorov a ich zákazníkov?
Centrum Bratislavy kolonizujú monštrá zo skla a železobetónu, kým umelecká komunita stále hľadá možnosť, kde sa realizovať.
| |
