Blaho Uhlár a Divadlo Fórum chystajúv priestoroch bývalých Závodov MDŽ v Bratislave premiéru inscenácie Redukcia. Uvedú ju v sobotu večer o 19. hodine.
Rýchlo do toho, ešte kým bratislavská cvernovka nepadne za obeť budovaniu modernej nesocialistickej spoločnosti. Nebadane, ale o to príznačnejšie vtiahla do svojich útrob režiséra Blaha Uhlára, ktorý prednedávnom jedno zrovnanie kultúrneho stánku so zemou dramaticky prežil.
Nevyšpekulovaný názov
Je všeobecne známe, že po budove divadla Stoka, ktorému roky šéfoval, nezostal ani mastný fľak. Funguje len virtuálna pozostalosť a rovnomenné združenie. To spolu so združením Divadlo Fórum, ktoré založila režisérka Viera Dubačová na podporu divadelných činností, stavia dnes strechu nad hlavou štyrom hercom, s ktorými dal Uhlár dokopy nové predstavenie.
„Nie je to zoskupenie,“ hovorí Blaho Uhlár. „Aj sme špekulovali, či dáme súboru nejaký názov, ale nedokázali sme to.“ Ide vraj naozaj o „pozbierancov“ a režisér dnes netuší, či spoločná práca môže mať nejaký vývoj. Priestory bývalej cvernovky síce nie sú veľmi drahé, no aj tak je otázne, či sa mu podarí získať dostatok prostriedkov, aby ho mohli platiť aj dlhšie.
Uhlárovi sa vždy najlepšie robilo vo „vlastnom“ priestore. Hovorí, že mu nikdy nešlo o parádu, ale o možnosť sústredenej manufaktúrnej dielenskej práce. Tá sa naskytla v cvernovke za prijateľnú sumu. O divadle sa podľa neho veľmi hovoriť nedá, skôr o improvizovanom štúdiu. „Nerád by som skúšal na úplne cudzom mieste, kde by sme museli prísť, rozložiť si veci a potom všetko do termínu zbaliť a vypadnúť. Tu môžeme skúšať v prenajatom priestore. Ide však o naozaj ťažkú redukciu.“
A zase redukcia
Redukcia (podľa slovníka zmena zložitého výrobného procesu na jednoduchší či spätný vývin orgánov smerom k ich zjednodušeniu) je i názov pripravovaného predstavenia s podtitulom Azas. Po sobotnej premiére bude mať zatiaľ dve reprízy - v pondelok 17. a v stredu 19. decembra. Odohrajú sa tiež v objekte bývalej cvernovky na Páričkovej ulici číslo 18.
Azas znamená „a zase“. Uhlár zase nejaké divadlo robí a zase je to v potkaních priestoroch. Začiatkom tohto roku sa totiž zakutral aj do pivnice trnavského kultúrneho domu Na Kopánke, kde sa v lete v jeho réžii zrodila čarovná inscenácia Výhľad v spolupráci s členmi ochotníckeho súboru Disk. Mimochodom, stále sa tam hrá, a je tam nielen tesno, ale aj plno. Redukcia vznikala v „bytovom variant“' továrne od septembra tohto roku a má byť viac rozprávaným než pohybovým divadlom.
„Ide o rôzne fragmenty, hrané v priestore dvakrát dva metre. Chvalabohu, nezažil som nenávisť, závisť ani intrigy, čo sa občas v divadle stáva. Takže tvorba bola príjemná,“ tvrdí režisér. V hre sa objavia Táňa Brederová a Matej Lauko, ktorí s Uhlárom spolupracovali ešte na posledných predstaveniach v divadle Stoka. Ďalším adeptom je Jozef Belica z mladej generácie spomínaného súboru Disk. Štvrtá, Henrieta Hanzalíková pamätá Stoku tiež. „Pomáhala nám technicky, mrzí ma, že som vtedy neodhalil jej herecký talent,“ vraví Uhlár.
Vztýčený streďák
On sa už vraj asi nezmení, odpovedá na otázku, či scenár vznikal „azas“ metódou kolektívnej tvorby. „Opäť som to nechal... na koho? Na pánaboha? A toho som sa usiloval citlivo vnímať,“ zamýšľa sa. „Ak som mu dobre rozumel, tak to bude jeho práca, pri ktorej som mu robil prostredníka.“
