Prvá dáma nového soulu. Tak sa dá jednou vetou charakterizovať Alicia Keys. Keby sme to však chceli rozpísať, museli by sme spomenúť jej charakteristický vzťah k pianu a nepochybne zásadný debutový album Songs In A Minor, ktorým otvorila dvere popkultúry pre projekty, ktoré úplne nerezignovali na nejaké muzikantské a skladateľské majstrovstvo.
Pritom, Alicia Keys je možno iba relatívne talentovanou klaviristkou, nepochybne však je neuveriteľne talentovanou speváčkou a schopnou producentkou, ktorá dokáže svoju hudbu predávať masám. Aby sme si rozumeli, hudbu, ktorá je v podstate intímna a predstavíte si ju skôr v malom klube.
Kým však jej debut bol relatívne surový a trochu čerpal z dozvukov klasickej hudby, jej druhý album Diary Of Alicia Keys bol predovšetkým vyhladený a produkčne dotiahnutý nosič, ktorý sa v duchu uhladeného popu obracal smerom k modernému r’n’b.
Šok z neuveriteľnej speváčky tak vystriedalo vybrúsené a hip-hopom ovplyvnené muzikantstvo, ktorému však trochu chýbala tá prvotná originalita. K tej sa však vrátila na svojej Unplugged nahrávke. Otázka potom dlho znela, ktorým smerom sa Alicia vyberie na svojej poslednej platni?
V prvom rade, ako je u nej zvykom, album As I Am si v princípe odprodukovala a napísala sama. Prizvala si k tomu pár hostí, napríklad Lindu Perry, a práve v spolupráci s ňou Alicia vytvorila tie najsilnejšie skladby.
Na jednej strane jej stále sedí poloha, keď spieva len v sprievode piana, paradoxne, sadne jej to aj vtedy, a možno najmä vtedy, keď za ňou stojí veľký orchester zložený zo živých hudobníkov. Živá kapela, v skladbách, kde spolu s Kerrym Krucialom dala prednosť programovaniu, až tak dobre neznie. Pretože so všetkou úctou, Alicia nie je Williams ani Danja.
Pre jej tvorbu je príznačné, že každým ďalším nosičom sa viac a viac prikláňa k čomusi, čo možno veľmi nepresne nazvať strednoprúdovým popom. V jej podaní to však vôbec nevyznieva ako čosi, za čo by sa človek musel hanbiť. Veď už Christina Aguilera ukázala, že do aktuálneho popu sa dá vmiešať hudba aj takmer päťdesiat rokov stará.
As I Am možno nemá naliehavosť jej debutu, ani atmosféru jej živej nahrávky, ba niekedy veľmi chýba ktosi, kto by s ňou zaspieval duet ako Adam Levine na Unplugged, v každom prípade, keby všetky súčasné speváčky spievali technicky ako Alicia Keys alebo prinajmenšom robili podobne silné albumy, možno by sme nad súčasným popom, hip-hopom či r’n’b nemuseli tak často ohŕňať nosom. No soul je síce taká všehochuť, v prípade Alicie Keysovej však stále veľmi príjemná. Aj keď trochu presladená ako bonboniéra.
Alicia Keys: As I Am
RCA / Sony BMG, 2007
