SME

Ján Kuric: Nevedeli sme, že sme slávni

Rovinskí gentlemani. To je vysvetlivka pre podivnú skratku, ktorú má na konci niekdajšia kultová skupina Ventil RG, ktorá sa tento rok pripomenula dvomi comebackovými koncertmi.

Ventil RG počas tohtoročného comebackového koncertu v bratislavskom klube Randal.Ventil RG počas tohtoročného comebackového koncertu v bratislavskom klube Randal. (Zdroj: UNIVERSAL)

Počas jedného z nich, ktorý sa uskutočnil v bratislavskom klube Randal, nahrala živý album a DVD. Ventil RG vznikol koncom 70. rokov a rozpadol sa v polovici 80. rokov. Na troskách skupiny neskôr vznikla známa skupina Vidiek. „Chceli sme, aby spomienka na Ventil bola dokonalá,“ hovorí o albume Randal 2007 Ján Kuric s bubeníkom Oňom Tomčalom, ktorí kedysi pôsobili v tejto kapele a dnes zarezávajú vo Vidieku.

O tejto polozakázanej skupine sme sa s nimi porozprávali v jednej z bratislavských reštaurácií.

Prečo ste dali po toľkých rokoch opäť dohromady Ventil RG?

KURIC: „Bolo to hlavne pre našu obľúbenú skupinu The Specials, ktorá koncertovala na Slovensku a nás oslovili, či by sme im neurobili predkapelu. Spolu s tým nám napadlo, či by sme neurobili z tohto koncertu aj záznam. Prišlo nám, že pesničky Ventilu, aj keď majú svoj vek, sú stále dobré. Aj preto sme nahrali CD a DVD, že sa nám zdajú aktuálne aj v súčasnosti.“

To je pravda, hlavne pieseň Tatry 2000, akási apokalyptická vízia hôr, kde okrem iného spievate: „Nevrav mi, že nevidíš Tatry v roku 2000.“ Toto vaše proroctvo sa po ekologickej katastrofe v podstate naplnilo, nie?

KURIC: „Presne sa to stalo. A môže to byť horšie. Damoklov meč nad Tatrami stále visí. Boli sme Sibyla s Nostradamom dohromady.“

Tak keď ste takí jasnovidci, zaujíma ma, kedy vznikla pieseň Radšej byť dnes aktívny s dodatkom ako zajtra rádioaktívny. Pred Černobyľom alebo po ňom?

KURIC: „Pred! My sa len modlíme, aby sa niečo podobné nestalo pri Trnave alebo v Leviciach. Vždy, keď idem okolo Jaslovských Bohuníc, tak mi napadne táto pieseň. Keď buchol Černobyľ, už sme hrali s Vidiekom.“

TOMČALA: „Niečo na tom je. Ventil mal jednu pieseň: Ešte má čas písať testament. Zakázali nám ju hrať na jednom českom festivale, pretože v tom čase umierali ruskí pohlavári ako na bežiacom páse. Mám pocit, že sa za chvíľu začneme báť našich pesničiek!“

Ako vlastne vznikol Ventil RG?

TOMČALA: „Tak, že sme boli partiou priateľov, ktorí si kúpili nástroje a začali hrať. Pôvodne sme sa volali Krach a hrali sme punk.“

KURIC: „Nám ako dedinským chlapcom sa vtedy páčil strednoprúdový rock ako Slade, Gary Glitter a podobne. Chceli sme mať dlhé vlasy, ale každý druhý týždeň sme museli chodiť k holičovi. Plakali sme, ale keď sme videli punkrock v rakúskej televízii, tak sme vyšli na ulicu a hovorili sme si: To je presne to! Odvtedy sme chodili k holičovi každý týždeň ostrihať sa na ježka! Vyhovovala nám jednoduchosť punkovej hudby a jej odkaz. Najprv nás ohúrili Sex Pistols a The Clash, potom prišli Madness a The Specials, ktorí hrali v princípe to isté ako my. No možno trochu lepšie!“ (smiech)

Ventil RG bol kultovou skupinou 80. rokov. Prečo ste si vyslúžili túto nálepku?

KURIC: „Ale my sme vôbec vtedy nevedeli o tom, že sme kultovou skupinou. O tom sa dozvedáme až spätne. Považovali sme sa za obyčajných chlapcov z dediny, ktorí hrali niečo medzi punkom a ska. Dokonca sme ani nevedeli, že hráme reggae a ska. O tom sme sa dočítali v regionálnych novi­nách. Nemali sme nijaké maniere a hrali sme hudbu, ktorú vtedy v Československu robil len málokto. Mali nás radi mladí ľudia zo sociálne slabších skupín, pretože aj za socializmu boli chudobnejší aj bohatší. Boli sme takí istí ako naše publikum.“

Súviselo to aj s tým, že ste boli v podstate zakázaní a nemohli ste nahrať album?

KURIC: „Určite k tomu prispelo, že sme vôbec neboli v médiách. Nemohli sme nahrávať, neboli sme v telke. Pritom sme veľmi veľa hrali. To, čo je zakázané, je asi zaujímavejšie ako to, čo sa preferuje. My sme sa nestotožňovali s tým, čo sa vtedy dialo v slovenskej hudbe. Okrem toho eštebáci vedeli, že moja sestra zdrhla do Austrálie, a spojovali ma s tým. Čudne sme sa obliekali, mali sme veľa donášačov. Ale neboli sme disidenti. Jednoducho nás nemali rady kruhy, ktoré rozhodovali, kto bude slávny a kto nie.“

Ako ste prijali nedávno správu, že repeťácky spevák Robo Kazík bol z tých, ktorí na vás donášali na ŠtB?

KURIC: „Dokonca nám napadlo, že by novú platňu Ventilu krstil práve Kazík! (smiech). Ale vtedy to nebola príliš sranda. Milan Tomčala, ktorý už nie je medzi nami, bol na Februárke na výsluchu a vrátil sa dosť zničený. Na dobráka, chlapca z dediny, hučali nejakí páni v čiernych kabátoch. Vtedy sme nerozmýšľali moc nad tým, že sme utláčaní. Brali sme to ako fakt, že tak to má byť. A neboli sme na nikoho nahnevaní. Dnes nie som naštvaný ani na Roba Kazíka. Možno je dobré, že na nás bonzoval. Odvtedy sme ako hudobníci vyzreli a mohli sme nahrať pesničky Ventilu, aby zneli dobre.“

Prečo vlastne skončil Ventil?

KURIC: „Mali sme víziu, ktorú sme po osemdesiatom piatom stratili. V kapele sa vystriedalo až štrnásť ľudí. Prešľapovali sme na mieste, nikam to nesmerovalo. Tak sme to rozpustili. Počkal som na Oňa, kým sa vráti z vojny, a založili sme skupinu Vidiek. Prvá pieseň, ktorá vznikla, sa volala Vidiečan.“

Tá sláva prišla až s Vidiekom.

KURIC: „Ani počas Vidieka o nás pekne nerozprávali. Ešte mám odložený článok z Pravdy, kde sa autor čudoval, prečo existuje táto skupina, prečo nás nikto nezakázal. Ani vtedy sme nemohli nahrávať. Mali sme však šťastie. Robo Grigorov emigroval a v štúdiách Opusu vznikla časová diera, pretože akurát mal nahrávať nový album. Pomohli nám priatelia z Opusu, ktorí nás pretlačili s veľkou nevôľou vtedajšieho riaditeľa do štúdia a nahrali sme platňu Nechajte si ju!“

Tá spôsobila veľký tresk v Československu. Ako si na to spomínate?

KURIC: „Dostal som veľa otázok, ako sme vtedy brali slávu. Pravda je taká, že sme vôbec nevedeli, že sme slávni. Každý deň ráno sme chodili do práce s Oňom v montérkach cez vrátnicu Výskumného ústavu poľnohospodárskej techniky v Rovinke. Nikdy sme nepatrili na vrchol. Vidiek je niekde medzi mainstreamom a undergroundom. Nikto nás nevie zadefinovať, ale v princípe je to jedno.“

Chceli sme mať dlhé vlasy, ale stále sme museli chodiť k holičovi. Plakali sme, ale keď sme videli punkrock v rakúskej televízii, tak sme si hovorili: To je presne to! Odvtedy sme chodili k holičovi každý týždeň ostrihať sa na ježka!

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 416
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 549
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 11 720
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 027
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 744
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 557
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 058
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 222
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 974
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 675
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 488
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 8 781
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 394
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 393
  7. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 908
  8. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 829
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu