Čo ten Uhlár ešte chce? Po Redukcii, poslednej hre z jeho produkcie, by sa mohlo zdať, že už všetko povedal. Drzo však pripomína Kolaps, prvú a veľmi dobrú inscenáciu bývalého súboru Stoka.
Vznikla, rovnako ako všetky pod touto značkou, v jeho réžii a v spoločnom autorstve súboru. Aj ona bola zložená z viacerých kratších výstupov, aj v nej sa priestor pre štyroch hercov scvrkol do tvaru kocky, v ktorej sa postojačky zmestilo natesno len zopár ľudí. Tí tiež vchádzali a vychádzali cez steny z plachiet upevnených na konštrukcii, a vnútri sa nechávali osvetľovať malými 'boďákmi'.
Kolaps tvoril pevnejší myšlienkový i obrazový celok (svoje urobila ruka výtvarníka Miloša Karáska). Redukcia je v porovnaní s ním voľnejšia, divákovi predhadzuje 'výcucy' tímovej tvorby v nihilistickom postoji tak akosi neokrôchanejšie a nezáväznejšie.
Tváre exhibície
Všetko sa začína pôsobivou tieňohrou. Cez ňu sa po chvíli otvorí svet, v ktorom sa robia vzácnymi rôzne obyčajnosti a každodennosti. Požičanie si žiletky, tešenie sa, chodenie dokola, státie v autobuse, sedenie u lekára, hrešenie, trúbenie a tak. Herci i scéna sú farebne ladené celkom do nenápadna, do béžova.
Taký istý dojem do stratena vytvárajú i postavy zvnútra. Pečiatku exhibície im dodávajú iba nalíčené tváre. V prejavoch sú zdržanliví, vedia, že texty hovoria za nich a o nich, repliky akoby boli v popredí pred osobami samými.
Zošívanie prítomnosti
Možno tu hovoriť o istých zárodkoch herectva. Najviditeľnejšie sa prejavili u debutantky Henriety Hanzalíkovej, opäť sa potvrdili u Joža Belicu. A u všetkých štyroch možno hovoriť aj o príťažlivosti, ak divák ocení bufeťácky štýl a verí v skrytý esprit.
Režisér Uhlár sa zahral na indiánskeho architekta a spichol hranatý vigvam. Z toho, ako – evidentne po svojom – pripravil provizórne priestory miestnosti v bývalej cvernovke pre divadlo, cítiť stále jeho túžbu stavať blízkym ľuďom pomyselnú strechu nad hlavou a čakať na reakcie okolia. Čosi podobné urobil aj v pivnici trnavského kultúrneho domu na Kopánke, so súborom Disk.
Bodaj by bolo také jednoduché daný priestor udržať, aké povážlivé je identifikovať ho ako divadlo!
Ale predovšetkým: celé toto dianie tentoraz nie je o režisérovi ani o dobrých či zlých hercoch, dokonca ani o alternatívnej hereckej škole, na akú sa to všetko podobá. Je o ľuďoch, ktorí nachádzajú krásu tam, kde ju väčšina nehľadá. A neboja sa neistoty. Takých potrebujeme. Ak prežijú.
Divadlo Fórum a S.T.O.K.A.: Redukcia
Scenár vytvorili a hrajú: Jozef Belica, Táňa Brederová, Henrieta Hanzalíková, Matej Lauko
Kostýmy, masky: Denisa Falbová
Scenár, scéna, réžia: Blaho Uhlár
Premiéra: 15. decembra 2007 v priestoroch bývalých Závodov MDŽ v Bratislave
