Komiks je predovšetkým médiom, teda formou. Je spôsobom, ako vyrozprávať príbehy, udalosti či pocity. Pritom je úplne jedno, aké.
Komiks nemusí byť iba superhrdinská sága plná happyendov, kde ten jediný „správňak“ zachráni svet, seba, svoju priateľku a niekoľko zafúľaných detí. Komiks môže byť spôsob, ako povedať veci nepríjemné i také, pred ktorými zvykneme zatvárať oči. Možno najmä také, keďže štylizované obrázky s písmenkami znesú viac ako novinový papier či fotografie.
Komiks Palestína Američana Joa Sacca nie je nijaký Mickey Mouse ani marvelovská hra na spasiteľov. Sacco je predovšetkým novinár, ktorý na prelome rokov 1991 a 1992 navštívil územie Palestíny a svoje zážitky sa rozhodol vyrozprávať formou komiksu. Komiksu, ktorý je skôr dokumentom.
Autentickým a úprimným, nestáva sa totiž často, aby ste komiks museli odložiť, pretože už ďalej nevládzete. Každý konflikt má totiž prinajmenšom dve tváre a či majú pravdu Palestínčania alebo Izraelčania, to je priťažká otázka. Sacco sa však snaží hľadať odpoveď, i keby to bola odpoveď trochu jednostranná. V každom prípade, s úžasnou dávkou sebairónie, sarkazmu a cynizmu.
„Poviete o nás? / Už idem popísať blok odhora nadol. Upozorním svet na vaše utrpenie! Presvedčíte sa v miestnom obchode s komiksami.“
Paradoxne, táto čiernobiela kniha (presnejšie, grafický román) pomáha nevnímať svet čiernobielo. Striktná, jednoduchá, až stripová kresba, zdôrazňuje detaily a zároveň necháva dostatok priestoru na domýšľanie. Aj keď Sacco je práve ten typ rozprávača, ktorý veci zvykne dopovedať. Nech to je izraelská okupácia, utečenecké tábory alebo terorizmus.
Ale kde už je dnes pravda? Po ideologických masážach oboch strán hádam niekde uprostred. Rozhodne však nie v polminútových vstupoch televízií.
„Demokracia! / Demonštrácia! / Protidemonštrácia! / Tiež som blázon do slobody prejavu... / A toto je Izrael! / Jediná demokracia na Blízkom východe!“
Saccova Palestína nie je komiks, ktorý vás pobaví. Je však dôkazom, že komiks nemusí byť iba bezduché (i keď sviežo vtipné) vraždenie v duchu Loba, ani roztečené sladké japonské mangy. Nemusí byť ani umením pre umenie, ani popkultúrnou zábavou.
Môže byť obyčajným, poctivým autorským dokumentom. Ako napríklad Spiegelmanov Maus. Alebo Saccova Palestína.
Joe Sacco: Palestina.
Preklad: Viktor Janiš.
BB Art, 2007.