BRATISLAVA 28. decembra (SITA) - Herec Philip Anthony Hopkins oslávi v posledný deň tohto roku 70. narodeniny. Hopkins sa narodil 31. decembra 1937 v mestečku Margam vo Walese. Jeho rodičia - Muriel a Richard Arthur neboli nadšení s jeho školskými výsledkami a Anthony bol navyše neposlušné dieťa.
Herectvo si ako profesiu vybral aj vďaka Richardovi Burtonovi, ktorý ho inšpiroval. Študoval na College of Music and Drama, kde promoval v roku 1957. Debutoval v roku 1964 v londýnskom divadle Royal Court Theatre. O rok neskôr sa presťahoval do Londýna a začal vystupovať na doskách Národného divadla, kam ho pozval Laurence Olivier. Hopkins bol ako stvorený pre postavy z pera Williama Shakespearea. Veľkou výzvou bola pre neho hra Julius Caesar v roku 1974, kde stvárnil doktora Dysarta. Keď vyšiel na pódium, slávna Broadway sa pred ním sklonila. Negatívnu kritiku na jeho adresu vyslovil len málokto. Väčšinou nebolo čo namietať. Televíznemu herectvu sa začal aktívne venovať hlavne v 60. rokoch. Diváci ho videli v legendárnom Spartakovi (1960) Stanleyho Kubricka, potom v americkom televíznom filme A Flea in Her Ear a snímke The White Bus (oba 1967). Následne sa objavil vo filme The Lion in Winter (1968) s Timothym Daltonom. V roku 1969 si zahral v Hamletovi a pracovne bol vyťažený aj o rok neskôr, keď vznikli menej známe televízne snímky ako Uncle Vanya, The Three Sisters, či Danton. V krimi muzikáli When Eight Bells Toll hral v roku 1971 a rolu v Mladom Winstonovi stvárnil o rok neskôr. Ponúkol mu ju režisér Richard Attenborough, ktorý ho potom obsadil ešte do viacerých rolí. Práve vďaka nemu sa z neho stal aj podplukovník John Frost vo Vzdialenom moste (1977). Pred kamerami vtedy stál s hviezdami svetového formátu - Seanom O´ Connerym, Geneom Hackmanom, Robertom Redfordom, či Michaelom Caineom. Hopkins znova zažiaril. Medzitým účinkoval v seriáli War and Peace (1973), dráme All Creatures Great and Small (1974), trileri Ohrozenie Britanniku (1974) a iných snímkach. V polovici 70. rokov však začal za úspech platiť. V roku 1975 sa opil natoľko, že upadol do bezvedomia. Odvtedy úspešne abstinuje.
Režisér Attenborough ale na neho napriek "predošlým nedorozumeniam s alkoholom" stavil zas a v roku 1978 ho fanúšikovia videli v snímke Magic. Práve za stvárnenie tejto postavy ho nominovali na Zlatý glóbus a cenu BAFTA. Následne ho oslovil David Lynch a tak Hopkins hral vo filme Sloní muž (1980). Úspech si ho našiel aj v roku 1981, keď získal prestížnu Emmy za úlohu Adolfa Hitlera vo vojnovom filme The Bunker. Okrem iných, hral v 80. rokoch aj v dráme Zvonár od Matky Božej (1982) a snímke z pirátskeho prostredia - Bounty (1984). V roku 1985 hral vo filmoch Arch of Triumph, Guilty Conscience, Mussolini: The Decline and Fall of Il Duce, The Good Father a iných. Stále však neprichádzala rola, ktorá by bola pre neho ako ušitá.
Jeden zo svojich hereckých vrcholov zažil Hopkins v roku 1991. Za postavu doktora Hannibala Lectora v Mlčaní jahniat získal Oscara, cenu BAFTA, Cenu newyorských filmových kritikov a Cenu národnej rady. Do histórie filmu sa tak zapísal ako herec, ktorému stačilo byť na plátne pol hodinu a za svoj výkon dostal Oscara. Vzrástla jeho trhová hodnota a hlavne meno Anthony Hopkins znelo zvučnejšie než kedykoľvek predtým. O rok neskôr sa objavil napríklad vo filme Jamesa Ivoryho - Howards End i Geoffa Murphyho - Freejack, Draculovi od Francisa Forda Coppolu, Chaplinovi od Richarda Attenborougha a ďalších. Ivory si ho potom vybral aj do filmu Súmrak dňa (1993), kde hral s Emmou Thompson, Jamesom Foxom, Christopherom Reeveom, Petrom Vaughanom, Hughom Grantom a inými. Hitom roku 1993 sa stala aj
Krajina tieňov Richarda Attenborougha. Vtedy dokonca získal šľachtický titul Sir. Komerčne úspešná bola aj romantická dráma Legenda o vášni z roku 1994, kde sa stretol s Bradom Pittom a Juliou Ormond. Spolupracoval s ním aj skúsený režisér Oliver Stone, ktorý mu dal príležitosť predviesť svoje herecké majstrovstvo v snímke Nixon (1995) o kontroverznom americkom prezidentovi. Za jeho stvárnenie získal nomináciu na Oscara. O rok neskôr zaujala snímka Prežila som Picassa (1996) Jamesa Ivoryho, už menej dráma August, ktorú sám režíroval. S Alecom Baldwinom hral v snímke Na ostrie noža (1997) a potom, napríklad aj s Morganom Freemanom v dráme Stevena Spielberga Amistad (1997). Za stvárnenie Johna Q. Adamsa v tomto filme ho zasa nominovali na Oscara. Hopkins hral aj vo filme Zorro: tajomná tvár (1998) Martina Campbella. Keď ho režisér Martin Brest požiadal o spoluprácu na filme Zoznámte sa, Joe Black (1998) s Bradom Pittom sa už zoznamovať nemusel.
S herectvom sa rozlúčil po dokončení Inštinktu (1999), ale po roku vzal svoje slová späť. "Do pekla s celým sprostým šoubiznisom, je to mrhanie životom. Keď sa pozriem späť, vidím vyprahnutú púšť strateného času,“ povedal Hopkins v decembri 1998. A následne prijal rolu vo filme Mission: Impossible II. (2000). V roku 2001 sa navyše vrátil do kín vo filme Hannibal. V čase nakrúcania filmu bol už rok občanom USA.
Z filmového priemyslu ani potom neodišiel, no trilerom Srdce v Atlantíde (2001), filmom Červený drak (2002) či Českou spojkou (2002) kritikov veľmi neohúril. Od roku 2003 sa mu nie smola, ale šťastie začalo opäť lepiť na päty. Účinkoval vo filme Ľudská škvrna (2003) a o rok neskôr ho svet videl v snímke Olivera Stonea Alexander Veľký. Následne hral vo filmoch V zajatí rýchlosti a Dôkaz z roku 2005. S novou hereckou generáciou sa stretol v snímke Všetci kráľovi ľudia a Atentát v Ambassadore (oba 2006). Tento rok sa pripomenul hneď vo viacerých snímkach ako Fraktúra, The Devil and Daniel Webster či Beowulf. Na rok 2008 je už avizovaná premiéra filmu The Wolfman.
SPRACOVANÉ PODĽA: www.imdb.com, www.csfd.cz, www.wikipedia.org, http://www.starpulse.com/Actors/Hopkins,_Anthony/Biography/.
