Pätnásť rokov po rozdelení sa slovenské celebrity stali hlavným silvestrovským programom Českej televízie. Posledné vydanie populárnej šou Uvolněte se, prosím totiž Jan Kraus vyskladal z najlepších čísel slovenskej verzie svojej talkšou, ktorú pod názvom Bez obáv vysielala televízia Joj.
Najprv v nej bodoval trojnásobný majster sveta v kulturistike Adam Cibuľa, ktorého ani Kraus neprinútil povedať viac ako „áno“. Dvojičkám Tweens zas bolo všetko super, ešte vtipnejšie pôsobilo ale rozprávanie manažérky Michaely o noci strávenej s Robbiem Williamsom. Na Vladimíra Mečiara sa Kraus dobre pripravil, otázku, kde vzal peniaze na Elektru, položil pre istotu s prilbou na hlave.
Vtip na dva riadky
V „najkrajšom kúte v šírom svete“ bolo medzičasom všetko po starom. Markíza ponúkla slušný prierez svojimi obľúbenými reláciami. Priaznivci Susedov asi svojim miláčikom odpustili, že vtip na dva riadky, ktorého pointa bola vopred zrejmá, rozohrávali celú hodinu. U televízie Joj si môžeme len zaspomínať na časy, keď mohol jej silvestrovský program konkurovať iným televíziám.
Slovenská televízia opäť raz stavila na ľudovosť Drišľakovín, pubertálny humor Snouborďákov a na SOS, ktorí opäť raz parazitovali na šou všetkých televízií, nevynechajúc ani Celebrity Camp, ktorý moderovala sama Polnišová. Nie veľmi vtipne vyšla Romanovi Pomajbovi rekapitulácia udalostí roka, do popuku nebol ani vstup „premiérka“ Fica, ktorý sa tváril, že na program STV nemá dosah. Veverička bezdomovkyňa, vyhnaná z pozemkov v Tatrách, sa pokúsila dojať svojou sociálnou situáciou, milší bol ale príbeh o kozliatkach, ako si osamelá matka-koza nabalila vlka, ktorý jej prišiel pomôcť so zabuchnutými dverami. „Darovanému koňovi na zuby nekukaj, a okrem toho máte pekné kozy,“ povedal vlk koze namiesto vyznania lásky.
Silnejšou kávou bol „pravdivý“ príbeh o rozchode Marianny „chvíľu“ Boučkovej. Tá sa zas mohla tešiť, že v posledný deň roka chýbala azda už len v nudných filmoch na Joj.
Aj spev v SOS mal byť paródiou. Je síce možno chvíľu vtipné, keď Masahiko spieva, ako má rád Slovensko čarovné, hrdé, celý večer zlých spevov je však jednoducho únavný. SOS sa rozlúčili so starým rokom svietiacim nápisom Fak!, a potom už do konca roka nasledovali len reklamy.
Bez hymny to nejde
Kým na Markíze Nový rok privítala ústredná melódia z muzikálu Jesus Christ, Superstar, na oboch programoch verejnoprávnej televízie znela hymna s tatranskými štítmi a zurčiacimi bystrinami. Jej nezaradenie vyvolalo kedysi búrku protestov, tento rok sme dostali to, čo sme chceli. Po nepersonalizovanej chvíli štátoprávnosti prišla opäť reklama. Osobnosť na prípitok sa nenašla. Len riaditeľ Markízy Václav Mika neodolal pokušeniu vystúpiť s prípitkom, v ktorom v duchu firemnej kultúry svojej televízie zaželal „krásnych a úžasných ľudí, krásne všetko“.
Televízia Markíza však bola jedinou, ktorá sa o svojich divákov dobre postarala aj v prvých minútach nového roku. Juraj Mokrý odporúčal, aby sme išli do nového roku s elánom, a veru sme aj išli. Elánisti to chvíľu veľmi pekne držali.
Alternatívna Dvojka
Dvojka si podobne ako počas celých sviatkov so cťou splnila svoju úlohu byť kultúrnou alternatívou, hoci s minimálnym počtom premiér.
Výnimkou bol koncert z Novej scény venovaný storočnici Gejzu Dusíka, jeho vysokú úroveň znižoval však podpriemerný vizuál, pripomínajúci tak sedemdesiate roky. Film Kronika komika z roku 2003 o histórii Radošinského naivného divadla pripomenul, aké dôležité je robiť dokumentárne kroniky nášho kultúrneho dedičstva. Priaznivci absurdnej komiky Petra Zelenku sa určite nemohli sťažovať ani na zaradenie jeho Príbehov obyčajného šialenstva.
Aj silvestrovský program je však viac otázkou sledovanosti ako nebodaj dákeho posolstva. Ako sa vyjadrila naša najpopulárnejšia glosátorka Mora Monsterová tesne predtým, ako ju zriadenci odviedli do ústavu: „Všetci hovoria o nás, že sme nekultúrni, ale za nás hovoria čísla,“ s dodatkom: „ja som sem prišla z donútenia za dva milióny, nechcite za tie prachy odo mňa nejakú srandu.“
 |
