Aby sme sa zase predčasne netešili. Keď príbeh Útek do divočiny konečne uvidíme aj my, nadšené ohlasy z Ameriky a Británie nám budú možno cudzie. Zatiaľ sa však naozaj dá počuť len jedno: Ten film je výborný a Sean Penn by mal byť nominovaný na Oscara.
A znie to celkom normálne. Skoro až bežne, lebo Penn už zopár nominácií mal. Jednu za to, že bol mentálne retardovaným otcom v dráme Ja som Sam. Druhú za to, ako zábavne zahral cigánskeho geniálneho a skoro najlepšieho hudobníka na svete v komédii Sladký ničomník. Tretia prišla po filme Mŕtvy muž prichádza a po úlohe zúfalého otca v napínavej detektívke Tajomná rieka toho Oscara aj konečne dostal.
Hral a vyučoval
Ale teraz nehovoríme o jeho hraní. K Úteku do divočiny napísal scenár a písal ho pre seba, pretože film aj režíroval. Pennovi sa páčil skutočný príbeh o mladom Christopherovi, ktorý nechcel ani kariéru, ani auto, ani dom. Bola mu blízka jeho samotárska cesta na Aljašku, túžba byť v prírode a len tak žiť. Kedysi o ňom čítal v knižke (Jon Krakauer ju napísal podľa Chrisovho denníka), tú knižku čítal niekoľkokrát za sebou. Musel len desať rokov čakať na nakrúcanie, pretože príbeh nemal šťastný koniec a s Chrisovou smrťou od hladu a vyčerpania sa najprv museli rodičia vyrovnať.
Výber takej témy je pre Seana Penna v podstate veľmi typický. Častejšie sa síce hovorí o jeho zapálenej spoločenskej a politickej angažovanosti, niekedy sa mu aj smejú pre jeho príliš seriózny výraz a hnev. Ale pred pár rokmi o ňom Richard T. Kelly napísal knižku rozhovorov (Sean Penn, his life and times) a z nej vplýva aj čosi iné. Penn je idealista a romantik. No a ešte perfekcionista a špekulant. Už keď začínal a vo filme Fast Times at Ridgemont High dostal postavu drzého stredoškoláka Jeffa Spicoliho, tak trochu vyučoval aj samotnú režisérku.
Herec je spojenec
No a potom režisérske muky spoznal aj sám. Woody Allen si v Kellyho knihe spomína, ako veľmi sa Sean pred nakrúcaním filmu Indian Runner s kolegami radil, lebo o réžii chcel vedieť všetko. To bolo ešte v roku 1991. Po troch celovečerných filmoch to bol už úspešný režisér. V roku 2002 ho zavolali, aby nakrútil príspevok do filmovej skladačky 11'09''01 o newyorskej tragédii a spravil aj video k smutnej pesničke Highway Patrolman od Brucea Springsteena.
„Vidím, že najbližším spojencom režiséra bývajú kameramani. Pre mňa je ním herec,“ vraví Penn, úplne logicky, v Kellyho knihe. Vo filme Útek do divočiny mal toho spojenca v mladom hercovi Emilovi Hirschovi. V krátkych videách distribučnej spoločnosti Pathé vidno, že popri Hirschovom sóle dostala veľa priestoru aj príroda. Penn v nej nakrúcal osem mesiacov, čakal na reálne zmeny farby a počasia. Potom skonštatoval: „Nám v štábe bolo dobre, my sme mali stále čo robiť. Ale Emile na nás musel medzi klapkami dlho čakať a mrznúť. Okrem toho dostal najťažšiu hereckú úlohu, akú som kedy videl.“
Hirscha, Penna a samotný film nedávno na svoju cenu nominovala svetová asociácia kritikov (Broadcast Film Critics Association). Oscarové nominácie budú známe o tri týždne a my by sme Útek do divočiny mali vidieť na jar. Medzitým sa Sean Penn bude musieť vrátiť k hereckej robote, s režisérskymi pokynmi už na neho čaká Gus Van Sant. Vo filme Milk mu pridelil úlohu politika.
