Predstavte si jeden ukážkový deň otvorených dverí. Prídete a oni vám predstavia to najlepšie, čo majú, porozprávajú vám o svojej práci a šéf každému podá ruku s milým úsmevom. Takto nejako to vyzeralo v poslednú noc roku 2007 v Balete Slovenského národného divadla. Bonusom bol sekt zdarma v prestávke, hodina tanca v druhej časti a letenky v tombole.
Silvestrovská premiéra baletného večera Bolero a viac okrem vysokého umeleckého zážitku mala v sebe rovnako vysoký marketingový potenciál. Mária Radačovského diváci poznajú asi vďaka televíznej šou, ale čomu to vlastne ten „bailanďák“ šéfuje a ako to tam vyzerá? Chce to otvoriť sa divákovi, povedali si v Balete.
Zásah do čierneho
Pri vchode teda návštevníkov vítal spomínaný Radačovský, aby z balkóna mohla večerom sprevádzať šéfdramaturgička Miroslava Kovářová. Predstavila seba, choreografie, tancujúcich hostí, načrtla priebeh silvestrovských prekvapení a nezabudla na milé pozvanie do novej budovy.
Evidentne zaskakovala za ohlásenú moderátorku Kamilu Magálovú, ale takto to aspoň bolo viac o balete a spontánnosti. Výber choreografií bol zásahom do čierneho. Najskôr predjedlo, potom tri duety a na záver premiérové Bolero.
Zmena Mária Radačovského predstavila baletného šéfa ako tanečníka, choreografa i režiséra. Všetky tri úlohy zvládol, ale pri choreografii by sa zaobišiel aj bez hovoreného slova. Lukáš Timulák v duete Bodily Writing mu ukázal, ako sa dá naozaj všetko povedať alebo napísať telom. Príjemnou zmenou v rámci Zmeny bolo vidieť opäť na javisku Andreja Kremza. Piruety, aké predviedol, Bratislava už dlho nevidela.
Stretnutie s labuťou
Duet Keď umrieť znamená žiť mal silnú výpoveď už aj pri premiére počas 85. výročia Baletu Slovenského národného divadla. Posledná noc v roku, keď bilancujeme a myslíme na tých, ktorí nás opustili a ktorí do nášho života vstúpili, silu výpovede choreografie znásobila. Katka Košíková postave technicky nič dlžná neostala, ale zrelosť, ľahkosť a skúsenosť Viki Šimončíkovej nedosiahla. Stretnutie s labuťou bolo veľkorysé. Nielenže sme zase videli tancujúceho šéfa, ale tentokrát nám predstavil aj svoju priateľku, a to hneď takmer v spodnej bielizni. Timulákov duet s priateľkou Valentinou Scaglia v pozitívnom zmysle vybočoval z dramaturgie večera. Bol iný. Bol krásny. Bol dojemný. Bol pravdivý. Náš divák nie je zvyknutý na čítanie anglického textu a veľké filozofovanie počas tanečného predstavenia. Lenže Lukáš bol okrem toho na javisku tak nesmierne sexi, až sa vám chcelo kričať. Našťastie, hneď po ňom nasledovala pauza so sektom.
Mierne uvoľnených divákov potom šéf a dramaturgička začali učiť tanečnú choreografiu na hudbu Bolera. Aby sme cítili šesť dôb hudby a mohli lepšie precítiť nasledujúcu premiéru. Tancovali naozaj všetci a bez obáv. Vpredu to istil profesor Fischer, vzadu profesor Traubner a z balkóna nad správnosťou pohybu bdela Dagmar Hubová. Poslušne tancujúce publikum odmenili štyrmi cenami v tombole a premiérou šachovo-dramatickej choreografie Bolero. Deň, teda vlastne noc otvorených dverí v Balete mala iba dva malé mínusy. Balet v poslednom čase „zabúda“ na živý orchester a prízemie bolo nepríjemne prekúrené.
