Výstavu diel z pozostalosti po Štefanovi Schwartzovi (1927 – 1998), slovenskom umelcovi, ktorý v roku 1968 emigroval do Švajčiarska, usporiadala Slovenská národná galéria z celoživotného diela, ktoré jej venovala jeho manželka Viera. Napriek tomu, že Schwartzova tvorba bola našej verejnosti už predstavená v SNG začiatkom 90. rokov, teda ešte za života autora, treba pokladať súčasný prezentačný počin za veľmi prínosný.
Vzdaním úcty autorovi, ktorý si to nesporne zaslúži, urobila galéria aj akýsi symbolický návrat Schwartza na Slovensko a v neposlednej miere pripomenula jeho výtvarnú produkciu. Produkciu človeka, u ktorého nie je podstatné, kde vytvoril svoje výtvarné dielo, ale to, že môže byť predstavované ako tvorba, suverénne sa vynímajúca v európskom kontexte.
Búrlivý príchod abstraktného prejavu
Výtvarné diela Štefana Schwartza vytvárajú akúsi vizuálnu poéziu naplnenú tichom, pokorou i úctou ku každému vypovedanému „slovu“, ku každej stope, ktorú za sebou zanecháva ako svoj odkaz. Napriek tomu, že autor nastúpil svojou výtvarnou aktivitou do diania o niečo neskôr ako jeho generační súpútnici (preto si aj sám hovoril oneskorenec), priestor šesťdesiatych rokov bol nesmierne podnetný, inšpiratívny a nesporne aj provokujúci. Búrlivý príchod abstraktného výtvarného prejavu do nášho, tak trochu omeškaného prostredia, bol pre Schwartza dostatočne silným podnetom na to, aby si uzrejmil svoju pozíciu osobnostnej filozofie prejavu a vyjadrovania.
Lyrická abstrakcia alebo abstraktný surrealizmus predstavujú pre autora v tom čase najvlastnejší spôsob výpovede. Schwartzova koloristická paleta si vystačí s jemnými odtieňmi, s obmedzenou škálou farieb, ale o to pôsobivejšia je vnútorná výpoveď. Ak sa v dostatočnej miere stotožníme s jeho tvorbou zo spomínaného heroického desaťročia, ale aj rokov následných, bez zveličenia budeme z obrazov chcieť „počuť“ hudbu a z frotážových cyklov ilustrácií k Jesennému denníku plynúť poéziu.
Priestor, po ktorom šliapeme
Je len ťažko predpokladať, alebo možno je nezmyselné uvažovať o tom, kam by sa uberal umelecký vývoj v širších kontextoch u nás, keby nedošlo k okupácii Československa v roku 1968. Napriek tomu si to na výstave Štefana Schwartza ťažko možno odpustiť.
Výraznou tvorivou polohou autora je jeho privátne mapovanie priestoru, krás všednosti, „po ktorej šliapeme“. Svojimi frotážami vstupuje do ulíc, na dlažbu, na poklopy kanálov a vytvára cykly odtlačkov bežnej „banality“, ktorá však Schwartzovým prerozprávaním nadobúda novú hodnotu, pozdvihnutú o práve konkrétny autorov výber výseku, vytrhnutie ohraničenej obrazovej plochy zo sivosti celku.
Hra s pilulkami
Štefan Schwartz dáva punc umenia niečomu, čo vo svojej každodennej ničotnosti pre nás ostatných nestálo ani za najmenšie povšimnutie. Nachádza poéziu tam, kde väčšina z nás vidí len špinu a sivosť nepodstatnosti.
Nevšedný jemný humor či irónia vychádzajú z tých Schwartzových diel, kde na reprodukciách obrazov známych i menej známych maliarov aplikuje svoju „liečbu či hru s pilulkami“. Reprodukcie dopĺňa farebnými produktmi farmaceutického priemyslu, a tak svojsky posúva daný obraz do inej poetickej polohy bez toho, aby akokoľvek znevažoval autora či reprodukovaný obraz, ktorý použil ako podklad.
Tvorba Schwartza z 80. rokov je prezentovaná premaľovanými tapetami barokových kvetinových vzorov pochybnej estetickej roviny. Svojím koloristickým zásahom vytvára na ploche pôvodných tapiet nesmierne snový svet abstraktných priestorov.
Stojí za to dať si aspoň raz novoročný darček v podaní Schvartzovej tvorby, ktorá je prezentovaná do 17. februára.
Autor: Peter Krivda (Autor je kunsthistorik)