V pivničných priestoroch na Michalskej ulici 12 v Bratislave nájde návštevník na fotografickom papieri, čo ho len napadne: hrocha, sovu, tanečníčky, ktoré pripomínajú rozkvitnuté kvety, nahé zvodné ženy, trochu abstrakcie, trochu originality a trochu otrepaného tepla exotických krajín.
Mix snímok jedenástich fotografov - Karola Kállaya, Luba Špirka, Filipa Kuliseva, Ivana Čanigu, Martina Vrabka, Ladislava Struhára, Ane Struhárovej, Vlada Baču, Martina Fridnera, Petra Bagiho a Jána Miškoviča je prvou výstavou Asociácie profesionálnych fotografov Slovenskej republiky (APFSR).
Mužská všehochuť
Deti a Vianoce dokážu zázraky. Keď sa v predvianočnom čase konali aukcie fotografií s dobročinnými účelmi, na jednej z nich sa za najvyššiu sumu predalo nahé strieborné žiariace ženské telo na tmavom pozadí. Autorom snímky bol Martin Fridner. Fridnerove akty v týchto tónoch nájde aj návštevník galérie Pod vežou.
Okrem lesklej ženskej pokožky tam naňho čaká naskladaná všehochuť - od Špirkových tanečníc á la kvetov, cez Struhárove slovenské žlté polia, až po Kállayove čiernobiele Tokio a Albánsko. Aj ceny sú slušným koktejlom, začínajú pri 13–tisíc a končia pri 59–tisíc Sk. Tipnite si, koľko diel sa už predalo.
Ešte niečo bije do očí: rod. Desať mužov a jedna žena Aňa Struhárová, čisto náhodne dcéra Ladislava Struhára.
Z hradu do pivnice
Minulý rok sa na bratislavskom hrade konala výstava Foto Sk 2006, ktorá mala ambíciu predstaviť tvorbu trinástich najlepších slovenských fotografov roku 2006. Návštevníci tam našli Alana Hyžu, Milotu Havránkovú, Andreja Bána či Martina Trenklera. Ale aj mená, ktoré z výšky hradu prešli Pod vežu - Karol Kállay, Vlado Bača, Filip Kulisev, Ivan Čaniga a aj meno kurátora Mariána Pauera sa prekrýva s prehliadkou Foto Sk 2006.
Hoci výstava v galérii Pod vežou tohto pomerne nového a odvážne pomenovaného združenia môže pripomínať tú hradnú, druhý dojem zabezpečí vytriezvenie.
Kolísavá úroveň, ťahanie slovíčka gýč po jazyku a chýbajúci koncept výstavy, ktorý má byť vraj práve tým konceptom. Od časom overených dokumentov Karola Kállaya a výraznom cykle Tvary tela Vlada Baču až po romantické pláže, ľúbezné pieskové duny alebo reportážne psie záprahy a športové výkony, či „hľadanie krásy v detailoch“.
Napísať cenu k fotografii naozaj nestačí.
Ak by návštevník dostal chuť spoznať tvorbu jednotlivých fotografov podrobnejšie, viac snímok mu ponúkne filmový zostrih tvorby členov APFSR. Dozvie sa z neho, že napríklad členkou združenia profíkov je aj Jena Šimková. Čo na tom, že na prvej výstave združenia od nej nenájdeme jedinú snímku ani zmienku o nej?
Potešiteľné na tejto prehliadke je však je, že Bratislavčania a návštevníci Bratislavy majú o jednu galériu na Michalskej ulici viac.
Trochu málo od profíkov, nie?
