K znovuzrodenému fenoménu košickej scény patria už relatívne silné osobnosti najmladšej výtvarnej generácie z Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Zásluhu na tom bezpodmienečne majú aj pedagógovia Rudolf Sikora a Adam Szentpétery. Medzi absolventov Ateliéru súčasného obrazu na Katedre výtvarných umení a intermédií patrí aj Barbara Kubániová (1980).
Upísala sa médiu fotografie, vďaka ktorej ponúka publiku nové nazeranie na vžité predstavy a skutočnosť. Jej tvorbu možno vidieť v priestoroch Považskej galérie umenia v Žiline, kde sa fotografka prvýkrát samostatne predstavuje verejnosti pod kurátorským vedením Miry Putišovej.
V aktuálnej kolekcii veľkoformátových fotografií autorka rozvíja tému zo svojej diplomovej práce z roku 2006. Ústredným motívom je práca s telom a jeho deformáciou. Deformáciu však nechápe ako niečo degeneratívne, čo parazituje na ľudskom tele, ale ako možnosť pozerať sa na telo a jeho telesnosť z iného uhla pohľadu.
Manipulované fotografie tak pracujú s diváckym pohľadom upretým na ženskú figúru, ktorá je zobrazená z pohľadu smerom hore. Nový pohľad a proporcia vytvárajú novú dimenziu vizualizovania a nazerania naň, čím absolútne rušia vžitú predstavu o danej proporcii.
Nové zobrazenie je bez trupu a hlavy a ťažiskovou doménou sa mu stávajú zvýraznené ženské chodidlá a nohy, ktoré bežne nepôsobia až tak vizuálne lákavo ako ženská tvár. Kubániovej fotky sú symbolom identity a jej straty.
Narába s mladým ženským telom, ktoré je často prezentované ako symbol dokonalosti, no jej záujem o chodidlá a nohy ho posúva do asexuálnej roviny. Nohy oblečené v čiernych pančuškách pôsobia zároveň ako zväčšeniny kaligrafických znakov. S touto polohou nôh oblečených v pančuškách súvisí aj názov výstavy, Spot/Spod je slovnou hračkou, dve slová foneticky rovnako znejúce naznačujú, že s pohľadom (po slovensky) spod súvisí výsledný spot (po anglicky) škvrna.
Touto štylizáciou fotografického záberu, ktorý je zredukovaný na čierno-bielu farebnú škálu veľkého formátu, sa autorka prepracovala do abstraktnej roviny svojej fotografickej práce. Výsledkom je zaujímavý, rôzne variovaný fotografický obraz, ktorý len v náznakoch pripomína figúru. Výstavný projekt trvá do 10. februára.
Autor: Ľudmila Poláčková A(utorka je kunsthistorička)
