Hrou Johna Osborna Obzri sa v hneve sa začala prakticky nová éra dramatiky druhej polovice 20. storočia, nielen v londýnskom Royal Court Theatre. Jej slovenské uvedenie štyridsať rokov po inscenácii Pavla Haspru v Národnom divadle je určite počinom, ktorý si zaslúži pozornosť.
Koža je najzraniteľnejším miestom na našom tele. Práve cez jej popáleniny, podliatiny či škrabance sa chceli tvorcovia prepracovať k významom. Aj do bulletinu sa nechali odfotiť, akoby robili „reklamu“ domácemu násiliu. Produkcia sa však celkovo venovala viac fyzickým prejavom násilia a nepodarilo sa jej dopátrať hlbších psychologických príčin a dôsledkov tohto fenoménu.
Režisér Juraj Bielik pod pedagogickým vedením Vladimíra Strniska nedodal skrátenému textu ani výraznejší spoločenský kontext. Jimmi Porter je manipulatívny násilník bez motivovanej „úprimnej a absolútnej nenávisti“ voči spoločnosti. Ani samotná téma násilia, zvlášť na ženách, však nedostala nový rozmer, poučený polstoročím, ktoré uplynulo od napísania hry.
Navyše agresívne správanie postáv je natoľko intenzívne, že naň po chvíli prestávame emocionálne reagovať.
Herecké obsadenie však ukázalo mnohé prísľuby do budúcnosti. Azda najkomplexnejšie pôsobil výkon Rebeky Polákovej v úlohe týranej Alison, ktorá sa márne snaží vyžehliť v domácnosti, čo sa dá. Poláková mala v sebe silu slabosti, ale jej pasivitu nemusel režisér brať tak doslovne. Postávanie hrdinky v pozadí pôsobí ako bezradnosť, nie štylizácia.
Michal Jánoš sa ako Jimmi priveľmi sústredil na vykonanie predpísaných fyzických akcií, na vyhratie škály emočného násilia mu nezvýšili sily. Škoda, že inak zaujímavý Tomáš Vravník v úlohe Cliffa miestami pripomínal štýl televíznych Susedov.
Kristína Tóthová ukázala fyzickú zdatnosť i herecké dispozície, na svojom hlasovom prejave by však mohla popracovať.
John Osborne sa o svojej hre vyjadril, že je „pomerne staromódna“. Ak si odmyslíme množstvo vulgarizmov, ktoré museli v danom čase šokovať viac ako dnes, hra vyžaduje asi skutočne tradičné, možno až filmovo nenápadné herectvo, bez teatrálnych schválností.
Je to text, pri ktorom sa nesmie zabudnúť žehlička na košeli, hoci je zrejmé, že v divadle nie je zapnutá.
John Osborne: Obzri sa v hneve
Preklad: Karol Dlouhý, dramaturgia: Miriam Kičiňová, scéna a kostýmy: Katarína Žgančíková
Réžia: Juraj Bielik
Hrajú: Michal Jánoš, Rebeka Poláková, Tomáš Vravník, Kristína Tóthová/Andreja Vozárová
Premiéra: 19. a 20. 12. 2007 na Malej scéne VŠMU v Bratislave
