Asi ste to počuli už pred niekoľkými mesiacmi. Diváci festivalu Sundance sa zamilovali do jednoduchého írskeho filmu a nechceli počuť nič iné, len pesničky Hansarda a Irglovej.
Potom sa nimi nechala opantať celá Amerika. A potom prišli koncerty, potom nominácia na Grammy. A potom...
A potom už všetci chceli vedieť, prečo. Prečo asi je ten film taký dobrý, krásny, nezvyčajný. Je v ňom snáď nejaký originálny nápad? Netradičná forma, prekvapivý príbeh?
Zabudnite. Ona stretla jeho a on stretol ju.
A aby to nebolo také príliš strohé, obaja boli skvelí hudobníci. Jeden hrával na ulici, druhý len doma, ale spolu boli silnejší a nahrali skvelé demo.
Treba ešte rozprávať viac? Nie.
Bola by to škoda. Najjednoduchšie je tento príbeh, ktorý nebezpečne obchádza možnosti happy endu, vidieť. A potom vo svojom rozpoložení hľadať, čím asi tak zasiahol.
Mohla by to byť jeho jednoduchosť. Niekto chcel spraviť film o jednom stretnutí, a tak ho teda vyrozprával. Rovnako prosto, ako to na ulici býva. Chcel ukázať talentovaných ľudí, mal ich. Zdalo sa mu, že robia skvelú muziku, preto ju tam nechal poriadne vyznieť.
Alebo by to mohlo byť tou ulicou. Markéta Irglová je síce oblečená prehnane nemoderne, ale inak sa ani ona, ani Glen Hansard nemuseli hrať na väčší sociálny prípad, ako by si sami vedeli predstaviť. Okolo nich je mesto plné anonymných ľudí, a aj oni by možno vyzerali rovnako, keby sme sa pozerali na príbeh niekoho iného.
No a ešte je celkom pravdepodobné, že tým najlepším na filme sú práve oni dvaja. Nie sú herci, a vôbec to neprekáža. Sú hudobníci, a tak už ani nič viac robiť nemuseli.
On je plný drásajúcich citov, a tak trochu pripomína more, ona je zas pokojná ako vánok. Už tým by bol film úplný, lebo vďaka tomu je v ňom jemné napätie. A ešte krajšia je rozporuplná emócia, čo z toho napätia plynie.
Nebude za tento krehký film zodpovedná ona?
Glen a Markéta majú trochu iné predstavy o budúcnosti, on by ju potiahol hore k ilúzii, ona by zostala aj bez nich. Obaja pritom vedia, že v každodennosti bývajú nádejné chvíľky krátke ako náhodné bliknutie pouličnej lampy.
Keď sa teda zrazu zdá, že by svetla mohlo byť viac, nevedia, či je tá chvíľa krásna, alebo smutná. Vedia iba, že niečo také nádejné už nikdy nezažijú. Lebo chvíľa, pred ktorou ešte nebolo nič, môže byť len raz.
Once (Once), Írsko/ USA 2007, 86 minút
Scenár a réžia: John Carney. Kamera: Tim Fleming. Hudba: Glen Hansard, Markéta Irglová
Hrajú: Markéta Irglová, Glen Hansard, Alaistair Foley, Catherine Hansard
Premiéra v SR: dnes
