Never ničomu, čo počuješ, a už vôbec nie tomu, čo vidíš. Spieva Bruce Springsteen v krásnej piesni Magic. Ale nie. Nedala som sa odradiť, hoci som mala v rukách pochybný, ale drahý lístok od rodeného parížskeho priekupníka. Počula som a videla koncert súčasného Springsteenovho turné a uveriť som musela - že aj toto by mohla byť šťastná chvíľa.
Rozmýšľala som, prečo sme na ňom boli všetci takí unesení a pojašení. Veď vieme, že Bruce dokáže harmonicky prechádzať z nehy do explózie. Tisíckrát sme všetko počuli, poznáme jeho energiu a texty naspamäť, aj keď bývajú nepostihnuteľné ako nedopovedaný film.
To kúzlo bolo prosté. Ten, koho voláme Boss, pôsobil na malom a jednoduchom pódiu ako starý kamarát. A keď sa mohol pozerať a usmievať na ten sympatický milujúci dav, bol šťastný predovšetkým on sám. V piesni Magic Bruce ešte spieva: Potrebujem len dobrovoľníka. Ostrou britvou ho prerežem napoly, kým sa na mňa zoširoka usmieva. To áno. Telo z koncertu odkráčalo domov, hlava zostala kdesi v oblakoch.