Dóm sv. Martina, Hrad, Michalská veža, Nový most. Tieto body vytvárajú trajektórie, po ktorých vláčime návštevníkov Bratislavy, keď chcú spoznať naše hlavné mesto. Niektorým aj darujeme vkusnú knihu o Bratislave, so zrozumiteľnými pohľadnicovými fotografiami a pár slovnými spojeniami o tom, kedy objekt vznikol, koľkokrát ho podpálili Turci, kde-tu doplnených rozprávkami, prečo sa socha rytiera otáča. Aké romantické.
Ale Bratislava sa mení, chaoticky bujnie. A z mesta, kde sa odohrávali korunovácie, sa stáva cynicky do výšky rastúci biznis a shopping komplex s cenami, ktoré konkurujú aj skutočným európskym metropolám.
Meniaca sa tvár
Hoci obyčajný smrteľník môže mať pocit, že mu zostáva len prizerať sa, niekoľkí milovníci Bratislavy sa chopili fotoaparátu a počítačových klávesníc. Výsledkom sú dve pozoruhodné knihy o Bratislave - trochu iní sprievodcovia.
Názov tej prvej, ktorá vyšla ku koncu minulého roka, sa pohráva s optimistickým označením Bratislavy z komunistických čias - Bratislava mesto mieru. Knihu Bratislava mesto na mieru (obal na snímke) vymyslela mladá holandská fotografka Illah van Oijen (rozhovor s ňou si môžete prečítať v dnešnom vydaní prílohy SME TV Oko).
„Každý deň vidím meniacu sa tvár metropoly Slovenska. Myšlienka, že na týchto fotografiách miesta budú vyzerať úplne inak, ma fascinuje. Takisto ako sily, ktoré stoja za týmito zmenami, a súlad nových prvkov s dedičstvom minulosti,“ píše van Oijen v úvode knihy.
Fotografie, ktoré nájdete v tejto knihe, majú veľmi ďaleko od tých klasicky „pekných“. Dóm sv. Martina je bez slávnej korunky, zato sa do záberu zmestí vozovka, hotel Kyjev je vlastne jedna veľká reklama telekomunikačného operátora a napríklad snímka zo Slavína nezachytáva slávny monument, ale fotografa, ktorý zaostruje displej na digitáli na Šancovu ulicu.
Dusno a schizofrénia
Rovnako ako fotografie sú tu dôležité aj štyri vynikajúce texty, nielen od slovenských autorov, ktoré miestami aj provokujú k polemike. Napríklad, keď holandský publicista Tijs van den Boomen píše o centre Bratislavy: „Obyvateľov Bratislavy tu takmer nevidno, pre nich je tento skanzen pridrahý.“
Vynikajúci je text sociológa Miroslava Tižíka provokatívne nazvaný Veľkí malomešťania. Prevracia v ňom mýty starého Prešpuráka, upozorňuje na schizofrenickú rozpoltenosť Bratislavčanov, ktorí chcú moderné mesto a súčasne adorujú jeho históriu, tvrdo odhaľuje „malomestskú dusnosť Bratislavy“.
Obálka knihy Bratislava - mesto na mieru by sa hodila aj k inému knižnému titulu BA! s poditulom Od ufa k ufu, ktorej krst je naplánovaný o mesiac. Obe knihy sú písané po slovensky aj po anglicky, sú vo formáte A5 a majú podobný počet strán (80 a 100). Editorka BA! Zuzana Duchová hovorí, že tento sprievodca je iný aj v tom, že ide o väčšiu koláž, keďže do BA! prispelo vyše tridsať autorov.
Ako zmiasť nepriateľa
„Kniha je koncipovaná ako psychogeografický atlas súčasnej urbánnej krajiny. Príspevky sú v rôznej forme - články, rozhovory, kreatívnym spôsobom využité údaje, umelecké fotografie,“ hovorí Duchová. Čitateľ sa napríklad dozvie niečo o bratislavskej pouličnej hudbe alebo o fascinujúcich bratislavských mýtoch - o žralokoch na Zlatých pieskoch, či o tom, že „za komunizmu vraj existoval tajný chaotický urbanistický plán Petržalky na zmätenie nepriateľských vojsk“.
Bratislava na mieru je teda vizuálne čistejšia, BA! je však hravý sprievodca, ktorý aj nefalšovaným Prešpurákom môže priniesť nový pohľad na hlavné mesto. Pre obe bol inšpiráciou život okolo a tiež sa odvolávajú na meno, myšlienky a na esej Generic City slávneho holandského architekta Rema Koolhasa.
Po týchto knihách sa už nebudete cítiť bizarne, keď návštevu z diaľky budete vláčiť po trhu na Miletičovej alebo navrhnete prechádzku po Peknej ceste.
Tých tipov je neúrekom. Napríklad v BA! pri bratislavskom tuneli sa dozviete príslovie ako jeho pomocou zbaliť cudzinca/ cudzinku: „Ak príde z Viedne, vezmi ho na Hrad. Ak z Berlína, prejdi s ním tunel.“
Tento čerstvý vzduch už mesto, kde sa najviac debatuje o závratných sumách za štvorcový meter vo všetkých tých Octopusoch a Vinohradisoch, skutočne potrebovalo.
