Bratislava 10. januára (TASR) - V sobotu 12. januára si pripomenieme nedožité 90. narodeniny popredného slovenského herca, divadelného režiséra, scénického a kostýmového výtvarníka, pedagóga, národného umelca, Karola L. Zachara.
Legenda slovenskej divadelnej réžie (vlastným menom Karol Legény, meno Zachar si dal po matke), sa narodil v roku 1918 v dedinke Svätý Anton pri Banskej Štiavnici.
Pôvodne chcel byť výtvarníkom a preto odišiel študovať do Prahy na České vysoké učení technické (ČVUT), no láska k herectvu bola silnejšia. A tak štúdium výtvarníctva zanechal a herectvo už absolvoval v Bratislave, a tam aj zakotvil v Slovenskom národnom divadle (SND).
"Divadlo bolo asi môj osud. Divadlo a život sa mi vždy prelínali. Starý ocko, aj stará mama boli nadšení ochotníci. Neskôr išiel som sa pozrieť na ochotníkov do Trnavy a spoznal som tam svoju manželku Martu (sestru nebohej známej herečky Márie Prechovskej)," hovorieval Zachar.
V roku 1939 sa Karol L. Zachar stal členom Slovenského národného divadla (SND), od roku 1965 tam pôsobil aj ako divadelný režisér.
Svoje výtvarné nadanie uplatnil ako výtvarný poradca, návrhár kostýmov a maskér nielen v divadle, ale aj vo filme (napr. Rodná zem, Zemianska česť, Rok na dedine). Umelecké maskérstvo prednášal na konzervatóriu a na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Jadrom jeho pedagogickej práce však bola herecká tvorba. Ako pedagóg (od roku 1959 docent a 1969 vysokoškolský profesor) vychoval viacero hereckých generácií a formoval ich nielen umelecky, ale aj ľudsky.
Známy bol aj ako karikaturista (jeho karikatúry hercov vyšli i knižne v roku 1956 s názvom Slovenskí divadelníci v kresbách K. L. Zachara) a folklorista.
Ako herec Karol L. Zachar debutoval v roku 1946 vo filme Martina Friča Varúj...!. Stvárňoval postavy rôznych dedinských typov, figliarskych starcov, múdrych dedkov s neopakovateľným hlasovým zafarbením. Hral napríklad v slovenských filmoch Vlčie diery (1948), Čertova stena (1948), Kozie mlieko (1950), Rodná zem (1953), Zemianska česť (1957), Jánošík I. a II. (1962,1963), Tango pre medveďa (1966), Rok na dedine (1967), Pacho, hybský zbojník (1975), Plavčík a Vratko (1981), Alžbetin dvor (1986), Začiatok sezóny (1987), za ktorý získal cenu za herecký výkon na 15. MFF Santarem 1989 v Portugalsku. Pri viacerých filmoch bol aj výtvarným, umeleckým, kostýmovým poradcom či režisérom. Na prelome 40. a 50. rokov účinkoval aj v niekoľkých českých filmoch. Vystupoval v rozhlase, televízii aj vo filme.
V roku 1963 režíroval pre televíziu Geľa Sebechlebského, v roku 1967 spolu s Martinom Ťapákom Rok na dedine, ku ktorým robil aj návrhy kostýmov.
Najznámejším a najúspešnejším jeho dielom je réžia inscenácie muzikálu Na skle maľované, ktorý uvádzali na doskách Činohry SND takmer 30 rokov a ktorý dosiahol vyše 6OO repríz. Televízna verzia najslávnejšieho na Slovensku uvádzaného muzikálu vznikla v roku 1980.
V roku 1949 mu udelili Národnú cenu za herecký výkon vo filme Vlčie diery, v roku 1966 titul Zaslúžilý umelec a v roku 1978 Národný umelec.
Zomrel 17. decembra 2003 v Bratislave. Všetci jeho blízki a spolupracovníci vedeli, že nech vytvoril akúkoľvek postavu, nech režíroval akýkoľvek projekt, kreslil akúkoľvek svoju scénickú či vizuálnu predstavu, vždy v tom bolo cítiť hlbokú ľudskosť, pokoru pred umením a silou človeka, hold prírode. "Akoby ste sa napili zo studničky. Tak povzbudzujúco pôsobia stretnutia s ním. A nezáleží na tom, či je to v hľadisku Slovenského národného divadla alebo u neho v byte v dome nad mestom, kde vdychuje život," píšu o Karolovi L. Zacharovi tí, čo ho dôverne poznali.
