Bratislava 10. januára (TASR) - V sobotu 12. januára si pripomenieme päť rokov od smrti popredného slovenského výtvarníka, ilustrátora a maliara, zakladateľa modernej slovenskej grafiky 20. storočia Kolomana Sokola. Patrí k výtvarníkom, ktorí hlboko zasiahli do umeleckého vývoja viacerých generácií. Napriek tomu jeho tvorba bola na Slovensku dlho málo známa. Takmer sto rokov po jeho narodení (v roku 2001) sa to snažil napraviť dokumentárny film s názvom Z labyrintu sveta do raja duše, ktorý ho predstavil. Okrem iných kníh o majstrovi (Koloman Sokol v zemi smädných, vyšla v Cambridgi 1979, Koloman Sokol v kraji Saguaros, VMS 2001) život umelca a jeho rodiny približuje aj pôsobivá a nádherne ilustrovaná publikácia Koloman Sokol osobne obsahujúca súkromnú korešpondenciu svetoznámeho výtvarníka s jeho dlhoročným priateľom, literárnym vedcom Michalom Chorváthom a dvanásť diel majstra Sokola. Knihu v roku 2004 vydalo vydavateľstvo SSS.
Koloman Sokol sa narodil 12. decembra 1902 v Liptovskom Mikuláši. Pôvodne mal byť údenárskym majstrom, jeho veľký talent, ktorý v ňom driemal, mu to, našťastie, neumožnil. Už v rokoch 1921-1924 navštevoval večerné kurzy kresliarskej školy Eugena Króna v Košiciach, v rokoch 1924-1925 študoval na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave spolu s Cypriánom Majerníkom, Jánom Mudrochom a Jánom Želibským a v rokoch 1925-1932 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe. V roku 1932 odišiel na študijný pobyt do Paríža, kde sa zoznámil s mnohými významnými osobnosťami, medzi inými i s Pablom Picassom. Po návrate z Francúzska sa usadil v Prahe, kde sa venoval novinárskej kresbe a knižnej ilustrácii. V tomto období mal v Prahe aj prvú samostatnú výstavu grafickej tvorby.
V roku 1937 odišiel do Mexika, kde tvoril a podľa vzoru pražskej akadémie vybudoval umeleckú školu, stal sa čestným členom Zväzu mexických grafikov. Počas vojny sa podieľal na kultúrnej práci československého protifašistického odboja a zúčastnil sa na viacerých výstavách v USA a Mexiku. Takmer celú svoju grafickú tvorbu v období prvej Československej republiky venoval sociálnej problematike, reagoval na ťažké následky nezamestnanosti.
Po vojne sa vrátil do Československa, krátko pôsobil v Prahe a v roku 1946 prišiel do Bratislavy, kde učil na Slovenskej vysokej škole technickej a na Pedagogickej fakulte. O rok neskôr (1947) ho vymenovali za člena Slovenskej akadémie vied a umení a získal Národnú cenu za umenie.
Sokol bol už počas krátkeho pobytu na Slovensku významnou autoritou, osobnosťou, ktorá prekročila hranice krajiny v umeleckej i duchovnej sfére. Zároveň sa však nedokázal zmieriť s množstvom drobných intríg, s malosťou duše mnohých ľudí z jeho okolia, so závisťou priemerných a nenávisťou podpriemerných a sklamaný v roku 1948 opustil rodný kraj. Bol človekom silnej vnútornej viery v seba ako umelca, ktorý prežil svoj údel sprvoti na dolných rebríčkoch sociálneho postavenia, ktorý stále objavoval pre neho to podstatné - umeleckú pravdu. V roku 1948 mal v Paríži grafickú výstavu, ktorou ukončil pobyt v Československu a definitívne sa usadil v USA, v Bryn Mawr v Pensylvánii.
Počas pobytu vo Francúzsku sa zoznámil s výtvarníčkou Lýdiou Kratinovou, s ktorou sa oženil a mal syna lekára. Posledné desaťročia žil v USA, nakoniec v Tuscone v štáte Arizona, kde aj 12. januára 2003, teda presne jeden mesiac po sto rokoch života zomrel.
Koloman Sokol sa spočiatku venoval najmä grafike, drevorezu, kresbe a postupom času sa prikláňal k maliarskemu poňatiu svojich diel. Jeho rozsiahla tvorba je podmienená predovšetkým jeho silným talentom, ale aj úrovňou a rozsahom jeho vzdelania či kultúrno-umeleckým rozhľadom. Vo svojej tvorbe obsiahol všetky aspekty ľudského života vyjadrujúc sa v protikladoch ako láska - nenávisť, radosť - bolesť a stretávajú sa témy vzdoru a odovzdania. Jeho výtvarný prejav je silný, dynamický, expresívny a kresliarsky istý. Ako svojbytný maliar, grafik a vizionár hlboko zasiahol do umeleckého vývoja viacerých generácií výtvarníkov na Slovensku a v zámorí. Položil základný kameň novej, spoločensky revolučnej a umelecky progresívnej tvorby.
Prežil dlhý, bohatý a zložitý život. Usiloval sa o pravdivé sociálnokritické videnie sveta. Dimenzie tvorby Kolomana Sokola prerástli do svetových rozmerov a tvorba umelca patrí do spoločnej pokladnice slovenského národného kultúrneho dedičstva.
Majster Sokol sa stal členom viacerých zahraničných umeleckých spoločností. Vystavoval v Chicagu, Los Angeles, Mexiku, Guatemale, Hondurase, Nikarague, vo foyer Assambly Chamber v Rade Európy v Štrasburgu, ale aj vo Viedni, Varšave, Krakove a Prahe. Po príchode na Slovensko viackrát vystavoval v Bratislave a v Oblastnej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.
Okrem množstva zahraničných ocenení, ktoré počas svojho plodného života umelec získal, udelil mu prezident Českej a Slovenskej republiky Václav Havel v roku 1991 Rad Tomáša Garriqua Masaryka. Jeho významné dielo ocenili aj na Slovensku. Udelili mu Cenu ministra kultúry SR, je laureátom prestížnej ceny Nadácie MS - Ceny Miloša Alexandra Bazovského za rok 1995, ktorú mu udelili za celoživotné dielo. Prezident SR Michal Kováč mu v roku 1997 udelil Rad Bieleho dvojkríža II. triedy. Dňa 1. januára 2003 udelil prezident SR Rudolf Schuster Kolomanovi Sokolovi štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža I. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti kultúry a grafického umenia.
Pri príležitosti 100 rokov od narodenia majstra otvorili 12. decembra 2002, presne v deň jeho narodenín, v meste, kde sa narodil - v Liptovskom Mikuláši Centrum Kolomana Sokola. Verejnosti sprístupnili 48 diel, ktoré autor osobne venoval, ale aj zbierky Galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a od autorovej rodiny či priateľov, spolu asi 70 umeleckých diel.
