Vždy sme závideli Poliakom, že majú Zbygniewa Namyslowskeho, ktorý dokázal prerodiť poľský folklór do plnokrvného džezu bez skanzenového naftalínového pachu a prázdnych jázd po povrchu atraktívnych tónin a harmónií. Je skvelé, keď je folklór organickou súčasťou jazyka hudobníkov, ktorí si na starosvetskú rétoriku príliš nepotrpia. Vždy sa nám zdalo atraktívne španielske srdce Chicka Coreu či stredozápadné cesty Pata Methenyho k esencii americkej country.
Trúfam si povedať, že medzi nahrávky týchto „veľkých chlapcov“ sa zaraďuje aj album Moravian Gems, na ktorom sa stretli štyri veľké osobnosti českej, a nielen českej hudby.
Najväčšími písmenami sú na obale uvedení sólisti – speváčka Iva Bittová (na snímke ČTK) a kontrabasista George Mraz, ktorý je významnou súčasťou americkej džezovej scény, ale vždy mal rád svoje moravské korene – podstatnú časť detstva prežil na Morave. Jeho basa samozrejme plní aj sprievodnú úlohu, na ktorú je geneticky predurčená, zvuk kontrabasu v sólových polohách je jednou z dominánt albumu.
Na nedávny bratislavský koncert Bittovej a Mraza som nešiel, lebo v zostave chýbal muž, ktorý tento album aranžoval – Emil Viklický. Významný klavirista celý život ctí moravskú hudbu a jej interpretácie hrá už celé desaťročia s rôznymi sólistami a spoluhráčmi (Jiřím Pavlicom, Zuzanou Lapčíkovou či so svojím triom s Františkom Uhlířom a Lacom Troppom, ktoré sa stalo nečakaným vrcholom Bratislavských jazzových dní v roku 2001 práve moravskými variáciami). Práve bubenícky veterán Laco Tropp je posledným článkom albumu.
Moravian Gems – to sú strhujúce city aj priezračná jemnosť, vzrušujúce rytmy, krásne melódie a harmónie sofistikovane zasadené do džezového kontextu tak, že znejú veľmi moderne (čo, napokon, vo veku world music nie je až také prekvapivé). Repertoár je homogénny, tvoria ho prerábky ľudových piesní a Viklického pesničky inšpirované folklórom (nájdeme tu aj klasickú skladbu V Holomóci městě). Výnimkou potvrdzujúcou pravidlo homogénnosti je úprava Sinfonietty Leoša Janáčka. Ak by ste očakávali, že album bude založený na voľnejších vyklenutých rustikálnych melódiách v pomalom a strednom tempe, chyba. Minimálne polovica skladieb má výrazný rytmický vzorec, riff alebo, moderne povedané, groove.
Napriek tomu, že niektoré skladby sú inštrumentálne, hlas Ivy Bittovej je samozrejmou osou albumu. Jej spev tradične štýlovo ťažko zaradiť, nie je džezový (aj keď vo Viklického skladbe Přeletěl ftáček vystrúha bravúrny štýlový scat), ani folklórny, ani klasický. Je skrátka „bittový“. Občas to zabehne do world music a počujeme čosi, čo z Moravy ubieha skôr smerom na východ, ale to už sú zrejme idiómy moderných mixov.
Moravian Gems je lahôdkový album. Má lesk vybrúseného drahokamu a zároveň vášeň vín z valtického archívu. Nepodáva ruku s noblesným gestom, ale nevtieravo objíme, a keď dohrá, cítite sa, akoby k vám patril odjakživa.
George Mraz, Iva Bittová, Emil Viklický, Laco Tropp – Moravian Gems
Cube-Metier 2007
