Kde sú hranice umenia? A čo je ešte umením a čo už ním byť nemôže? Ak sa chceme vyhnúť teoretickým poučkám, povedzme len, že umenie je všetko, čo „umelcovi“ uveríte, že to ešte možno umením nazvať. Trebárs grafity alebo streetart.
O celosvetovej a predsa anonymnej hviezde britských ulíc Banksym sa toho popísalo veľa. Jedni budú tvrdiť, že svoje vlastné postoje zapredal mašinérii umeleckého zisku, iní budú vyzdvihovať jeho relatívne radikálne antikonzumné postoje. Avšak, čo spraviť, keď sa jeho diela predávajú za závratné sumy, a to bez jeho vedomia či pričinenia?
To je prípad nápisu Banksy na stene budovy istej mediálnej firmy v západnom Londýne. Jej majiteľ sa rozhodol Banksyho „nápis“ predať prostredníctvom aukčnej stránky eBay. Definitívna suma za tento nápis sa vyšplhala na viac ako 200tisíc libier. Cez túto sumu sa v minulosti dostali už viaceré Banksyho diela, v polovici minulého roka napríklad jeho autoportrét i dielo Space Girl and Bird.
Nápis na londýnskej Portobello Road je pritom považovaný za zatiaľ najväčšie Banksyho dielo predané v aukcii. Ďalšou zaujímavosťou je aj spôsob vzniku danej maľby. Vznikla v jedno nedeľné ráno, keď skupina Banksyho priateľov pristavila k stene budovy kompletné lešenie.
Majiteľ budovy sa však namiesto vyčistenia či postihu autora rozhodol maľbu predať. K výslednej sume z aukcie teda ešte treba prirátať približne päťtisíc libier na čistenie a reštauráciu steny budovy.
Kľúčovým problémom je potom čosi iné, má autor tvoriaci ilegálne a anonymne umelecké dielo, napríklad streetart, ešte právo nazvať sa jeho autorom? A ak áno, má právo zarobiť na takomto výtvore, ak je na cudzej stene? A má majiteľ steny právo zarábať na takomto umeleckom výtvore „bez“ vedomia autora? Toto sú otázky, ktoré by okrem kunsthistorikov a novinárov mali začať trápiť aj právnikov zaoberajúcich sa autorským zákonom. V Banksyho prípade je to však jedno. Celosvetová sláva jeho gerilových útokov už dávno presiahla svet umenia.
