Bratislava 18. januára (TASR) - V Bratislave sa začal Karneval čierneho humoru, ktorý spôsobil neobvykle všestranný francúzsky umelec poľského pôvodu Roland Topor.
Jeho originálne výtvarné diela možno obdivovať i pobaviť sa pri nich na dvoch miestach - v Poľskom a Francúzskom inštitúte. Expozícia Toporlino v poľskom priestore obsahuje cykly Deväť Grácií, Správy v troch riadkoch, Päť ľúbostných listov, Stolné hry a ďalšie. Silný erotický motív majú i kresby Marxistické sestry, Veľmi zlomyseľný pán, Ex voto, Veľkonočný ostrov či Baubo. Kriticko-vtipné sú aj čiernobiele linoryty Chytráctvo, Prechod a nedostatok, Chúlostivosť, Ostrý nos, Tvrdá škola či litografie Zastavenie vyšetrovania, Urýchľovač, Nevoľnosť, Vlečka chudáka. I ďalšie diela s názvom Bez názvu sú veľmi výpovedné o medziľudských vzťahoch, korupcii alebo iných slabostiach malomeštiakov.
Druhá časť expozície vo Francúzskom inštitúte obsahuje prehliadku 47 divadelných plagátov. Topor ich podľa obsahu hier vytvoril v rokoch 1990 až 1996 pre divadlo Kammerspiel v Mníchove. Aj na týchto väčších maľbách často uplatnil vtip. Podľa kurátorky výstavy Marie Binetovej sú plagáty pozoruhodné pre vlastnú silu každého z nich i nesmiernu zmysluplnosť. Prostredníctvom veľkej slobody prejavu je na nich originalita, ktorá ani rokmi nič nestratila na sviežosti.
Topor sa narodil 7. januára 1938 v Paríži v rodine poľských židov, ktorí tam emigrovali v roku 1930. Vzdelaním bol maliar a grafik, ale venoval sa aj groteske, kresbe, tvorbe plagátov, písaniu próz, drám a scenárov, réžii, scénografii a herectvu. V Poľsku bol najznámejší ako autor kresieb uverejňovaných v časopisoch Przekrój a Szpilki. Vo Francúzsku jeho kresby vychádzali v periodikách Hara-kiri, Bizarre a Le rire. Mal blízko k surrealizmu, najbližší mu bol však jednoznačne čierny humor, čo dokázal vo svojich v kresbách aj prózach. Napísal vyše tucta kníh, medzi nimi zbierky poviedok, romány aj divadelné hry. Za knihu Joko oslavuje výročie získal ocenenie Deux Magots. V pseudobiografickom románe Spomienky starého idiota sparodoval históriu najvýznamnejších umeleckých prúdov 20. storočia. Hral v niekoľkých filmoch, napríklad Nech žije smrť (Viva la muerte) režiséra Fernanda Arrabala alebo vo filme Romana Polanského Nájomník. Zomrel 16. apríla 1997 v Paríži.
Záujemcovia o jeho filmovú tvorbu majú tri príležitosti spoznať ju v Poľskom inštitúte. V stredu 23. januára bude premietanie dvoch animovaných filmov Slimáky (Les escargots) a Divoká planéta (La planéte sauvage). Na oboch sa Topor podieľal ako scenárista aj autor výtvarného spracovania. Film Slimáky získal niekoľko ocenení na viacerých festivaloch. Aj keď film Divoká planéta je animovaný, je určený skôr pre dospelých, pretože jeho námetom je vojna, násilie a vzdor. O deň neskôr uvedú film Markíz (Marquis), pre ktorý Topor napísal scenár a ktorý predstavuje známeho markíza de Sade z úplne inej perspektívy, na akú sme zvyknutí. Posledná projekcia je plánovaná na 6. februára. Sny Topora je takmer hodinový dokument, po vzhliadnutí ktorého bude beseda. Účasť prisľúbili Marie Binetová, Jan Gondowicz, Dado Nagy a Kornel Földvári.
