Nemusí byť pravidlom, že hra autora z obdobia alžbetínskeho divadla sa má hrať v dobových priestoroch. Peter Mikulík s Martinom Porubjakom dostali možnosť a využili ju v historickej budove SND so všetkou módou, čo k tomu patrí.
Shakespearovu hru Skrotenie zlej ženy ponúkli ako dúhový cukrík vyrobený podľa pôvodnej receptúry s osvedčenou feldekovskou príchuťou, zahalený v decentnom ligotavom obale s puncom tradičného produktu. Prečo nie? Kto je mlsný, obnaží a pocmúľa.
Krotenie za sľub
O tom, že súboj pohlaví je večný, máme skúsenosť aj bez klasika. On je však ten, čo nás aj dnes, po štyristo rokoch, touto pravdou irituje. Aj napriek tomu, že v komédii Skrotenie zlej ženy cibuľovito vrství dej a sám tak vytvára odstup od textu písaného chlapskou rukou.
Úsmevný príbeh peknej, ale zlostnej a hašterivej Catariny, ktorú napokon skrotí mladý veronský šľachtic Petruccio, tvorcovia neposúvali. A tak plynie podľa autora hry. V prvom pláne sú postavy, hrajúce hercov, v druhom herci z Národného, hrajúci pre prítomných divákov. Pritom nemožno zamlčať, že Petrucciovo rozhodnutie krotiť čerticu, ku ktorému sa nemali muži z celej Padovy, spečaťuje čerstvý sľub jej otca ponúknuť bohaté veno.
Hra ako s bábkami
Šancu dostala predovšetkým mladšia herecká generácia. Mikulík sa s hercami pohral ako s bábkami a tí prístup s ľahkosťou a dôverou prijali. Výsledkom je vcelku hravá interpretácia s overenými grifmi, no nápadne verná predlohe.
Z hercov zaujala dvojica Koleník - Kovaľ ako Lucentio a jeho sluha, spoľahlivo fungoval František Kovár ako otec - javisku prirodzene dominoval vždy, keď sa na ňom objavil. V úlohe Petruccia sa Tomáš Maštalír našiel - postavy sa zhostil vierohodne, bol ako ozajstný, neoblomný mačo, až šiel z neho strach.
Úlohu opilca Zurvalca, ktorý sa na želanie hercov stáva váženým divákom, aby si z mužského hrdinu ich príbehu napokon zobral príklad, zverili tvorcovia Petrovi Mankoveckému, autorovi hudby k tomuto predstaveniu (a k mnohým iným v SND). Táto spojitosť nemá veľký význam, no jeho prítomnosť je príjemným spestrením hereckého obsadenia.
Kde je súdržnosť
V ženskom obsadení sa pozornosť sústreďovala na Dianu Mórovú. Úlohy Catariny, ktorá má zažiť premenu tak, aby neostala poníženou manželovou služobníčkou, sa zhostila s gurážou, akú len v sebe našla.
Nebolo ľahké po dejovom zvrate (po sobáši) udržiavať jej postavu v ironickej polohe. V niektorých zanikala, čo však nebolo hereckým nedostatkom.
Režisér v tomto smere nechal ženskú postavu osamote, hoci sa mohol pohrať napríklad s momentom ženskej súdržnosti. Shakespeare na ňu v texte priestor dáva, nehovoriac o tom, že tak mohli lepšie vyniknúť aj postavy Catarininej sestry Biancy a vdovy. Takto ostalo len pri chlapskej zábavke.
Vďaka výraznejšej práci so ženskými postavami by diváci/čky v závere hry možno nemuseli tak urputne presviedčať sami/y seba o tom, že to všetko bola iba hra, teda hra v hre, v ktorej je, samozrejme, možné všetko. Nemuseli by pochybovať o tom, že celá paráda sa diala iba pre peniaze, a mohli uveriť Catarine, že svoju poslušnosť myslela vážne iba do tej miery, aby láska medzi ňou a jej manželom nenávratne nevyprchala.
William Shakespeare: Skrotenie zlej ženy
Preklad: Ľubomír Feldek
Úprava: Ľ. Feldek, M. Porubjak
Scéna a kostýmy: Alexandra Grusková
Dramaturgia: Martin Porubjak
Réžia: Peter Mikulík
Hrajú: Diana Mórová, Tomáš Maštalír, František Kovár, Leopold Haverl, Braňo Bystriansky, Petra Humeňanská/Andrea Sabová, Alexander Bárta, Anna Maľová, Oldo Hlaváček a ďalší
Premiéra: 19. januára 2008 v Činohre SND v Bratislave
