Vo štvrtok 24. januára o 18.00 hod sa
v Štúdiu 12 v Bratislave dramatik podelí s bohatými zážitkami
z domácich i zahraničných uvedení svojich hier. Súčasťou stretnutia
budú aj krátke videoprojekcie z jeho najslávnejších javiskových opusov.
Osvald Zahradník
(16. 11. 1932 Veľký Bočkov, Ukrajina)
Divadelný, rozhlasový a televízny dramatik a rozhlasový režisér.
V roku 1957 absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte KU v Prahe. V rokoch 1957-1961 dramaturg Koncertnej agentúry v Prahe, 1961-1971 režisér Československého rozhlasu v Banskej Bystrici, 1971-1973 redaktor Čs. rozhlasu v Bratislave, 1973-1976 vedúci divadelného oddelenia Ministerstva kultúry SSR, 1976-1979 hlavný dramaturg a šéf činohry SND, 1979-1987 vedúci tvorivého odboru ZSDU, 1987-1990 predseda Zväzu slovenských dramatických umelcov (ZSDU).
Patrí medzi najvýznamnejších slovenských divadelných dramatikov v poslednom štvrťstoročí 20. storočia. Preslávila ho najmä prvotina Sólo pre bicie (hodiny) , ktorú v premiére uviedlo SND (1972) a zakrátko tento text obletel nielen takmer všetky československé divadlá, ale dostal sa i za hranice. Jedna z najslávnejších inscenácií vznikla vo významnom ruskom divadle MCHATe (1973), kde v réžií O. Jefremova hrali najvýznamnejší herci tohto divadla, pamätníci K. S. Stanislavského. Túto hru okrem MCHATu uviedli i ďalšie sovietske ruské divadlá, ale tiež ju hrali i v Poľsku, Bulharsku, vtedajšom východnom Nemecku, Fínsku, Moldavsku, Juhoslávií, Taliansku, Lotyšsku, Litve. O. Zahradník touto hrou doniesol na javiská v poetizujúcej podobe najmä svet starších ľudí bilancujúcich svoj život, svet plný ilúzií, krásy i radosti, ktorý konfrontuje so svetom mladej, dravej, necitlivej generácie. Do tejto línie poetizujúcej dramatiky patrí i ďalšia jeho významná hra zo súčasnosti Sonatína pre páva (1976). Aj táto hra, i keď nie v takom rozsahu, popri hojnej inscenovanosti v ČSSR, dostala sa i za hranice. Videli ju diváci v Bulharsku, ZSSR a v Maďarsku. Postupne Osvald Zahradnik preskočil z básnivej mólovej tóniny do tóniny durovej resp. grotesknej a tematicky sa obrátil do minulosti. S druhou svetovou vojnou, s odbojom proti nej, sa vyrovnával rôznorodou žánrovou pestrosťou - satiricky: Zurabája alebo Epitaf pre živého (1973); patetizujúco: Prekroč svoj tieň (1974), Čas do brieždenia (1974) a psychologickým ponorom do duší postáv prenasledovaných útrapami vojny v dráme Návraty (1977). V československých divadlách sa hrali ešte dramatická parabola Omyl doktora Moresíniho (1984), Prelúdium v mol (1984), Post scriptum (1985), Poloostrovy vianočné (1987). O. Zahradník bol dobrá a žiadaná značka, aj z ďalších textov okrem spontánneho uvádzania doma hrali niektoré i v zahraničí. Napríklad Prelúdium v mol zahrali v dvoch divadlách v ZSSR. Pokusom o návrat k poetike Sóla pre bicie, či Sonatíny pre páva je jeho hra zo začiatku 90. rokov 20. storočia Azyl, ktorú po úprave pod zmeneným názvom Letenka do Milána uviedlo v roku 2001 Moskovské dramatické divadlo N. V. Gogoľa v Rusku.
O. Zahradník napísal aj množstvo rozhlasových hier (Sviatosť naivity,1967; Ruže pre riaditeľa, 1982; Veľký odstrel, 1984 a iné), ktoré si i sám zrežíroval a aj naďalej s rozhlasom autorsky spolupracuje. Tiež je autorom päťdielneho televízneho seriálu 39 stupňov v tieni (1976) a televíznych hier Passodoble pre infarkt (1981) a Vymodelujem more (1984).
Autor: DÚ
