Keď nevieme, je nám lepšie. Lebo hoci všeličo tušíme, kým nám to oficiálne nepovedia, nemusíme nič riešiť.
Zlomatka, v talianskom origináli Malamadre, sa rozhodla radikálne zlomiť „chorobu“ svojho syna domácim väzením, liekmi, ba i lákavými ponukami. Dráma uzavretého priestoru a uzavretého myslenia sa mohla začať.
Text, za ktorý dostal taliansky režisér a dramatik strednej generácie Mario Gelardi pred niekoľkými rokmi cenu Flaiano, nie je štylizovaný ani divadelne výraznejšie posunutý do absurdity. Nemá prvky čierneho humoru ako Pitínskeho Matka, inscenovaná na tejto scéne aj s rovnakou predstaviteľkou.
Prvá časť hry je trochu statická, dialógy postupujú meandrovito, bez výraznejších významových či citových skratiek. Veľmi verne však prezentujú škálu najbežnejších pocitov a argumentov, ktoré sa u príbuzných či priateľov objavia pri vyslovení slova gej. Taliansko a Slovensko sú asi v tomto ohľade dosť podobné. Aj mafiáni, aj úžera, aj prostitúcia, aj pokrytectvo, všetko je lepšie ako to, o čom sa v slušnej spoločnosti nehovorí. Ako priveľká schválnosť azda pôsobí len motív orientácie miestneho kňaza.
Produkcia berie diváka doslovne za ručičky, aby sa pozrel do priepasti zo samého okraja „bežného“ myslenia. Peter Gábor si réžiu tejto hry zopakoval po jej pražskej premiére v Divadle v Řeznickej. Na Slovenský kasting mal dobré oko.
Zuzana Kronerová je herečka ako vystrihnutá z talianskeho neorealizmu. Z repliky na repliku sa dostáva hlbšie dovnútra svojej postavy. Najsilnejší moment nastane, keď sa neovládateľne rozosmeje, možno skôr rozplače. To sa už nedá rozlíšiť. Postavu matky spútanú tradíciami a predstavami o tom, ako má vyzerať normálny život, nekarikuje, nevysmieva sa jej. Sleduje však dôsledne jej logiku až výbuchu jej materského obranného reflexu. Juraj Hrčka, protagonista nitrianskeho Divadla Andreja Bagara, dokázal byť herečke zaujímavým protihráčom. Jeho Diego je zrelým človekom stojacim neagresívne, ale jasne za svojimi citmi. Jeho priateľa Alberta stvárnil bez zbytočnej vonkajškovosti Peter Oszlik. Vtipným osviežením bola Petra Vajdová ako prostitútka Olga. Táto nová posila divadla Astorka ukázala nie po prvý raz svoj silný divadelný nerv.
Celá produkcia mohla byť formálne ambicióznejšia, najmä scénografia pôsobí priveľmi prvoplánovo. Kostýmy Kataríny Bielikovej však vhodne charakterizovali postavy. Zlomatka však ponúka výnimočne poctivý, zo života „odpísaný“ príbeh, ktorým sa oplatí prejsť aj tým, ktorí majú pocit, že sa ich táto téma netýka.
Astorka Korzo 90 Bratislava
Mario Gelardi: Zlomatka
Preklad: Miroslava Vallová
Dramaturgia: Věra Mašková
Hudba: Vesna Cáceres
Réžia: Peter Gábor
Hrajú: Zuzana Kronerová, Juraj Hrčka, Petra Vajdová, Peter Oszlík
Premiéra 17. januára 2008
