Roman Polanski sa nemôže príliš presúvať, to už dávno vieme. Počuli sme, že v sedemdesiatych rokoch ho v Spojených štátoch odúdili za znásilnenie trinásťročného dievčaťa. Chápeme, že keby si prišiel po svojho Oscara za Pianistu, hneď by si ho losangeleské úrady vyzdvihli.
K tej starej story by sa už možno sám nevracal. Vrátila sa k nej však režisérka Marina Zenovich. Na festivale v Sundance premietli jej dokument Roman Polanski: Wanted and Desired (Hľadaný a požadovaný).
„Stretla som sa s ním,“ cituje režisérku Reuters. „Ocenil, že chcem jeho príbeh rozprávať, ale mal pocit, že by to mohlo vyznieť ako reklama. A jeho inštinkt bol asi správny.“
Zenovichová vraj nechcela Polanského ospravedlňovať, len jeho prípad trochu osvetliť, keď ho už ľudia tak radi komentovali.
Reuters píše, že jej dokument sa začína úryvkom zo starého interview. V ňom Polanski priznáva, že cíti náklonnosť k mladým ženám. Ale to vraj platí pre všetkých mužov, myslel si.
K archívnym materiálom však Zenovichová pridala aj rozhovory nové. Sudca dnes už nežije, stretla sa však s advokátom Polanského, úradníkmi, dokonca aj s obeťou.
Dnes už je Samantha Geimerová dospelá žena a pripúšťa, že Polanski to mal na súde ťažké. Priznal, že porušil zákon, experti z psychiatrie si však nemysleli, že by bol nejakým sexuálnym dravcom. Lenže médiá vyvolali šialenstvo a Polanski sa bál, že bude nespravodlivo súdený, a tak radšej utiekol.
Zenovichová vo filme zvýrazňuje, ako veľmi si Polanského vážia vo Francúzsku a naznačuje, že on by aj prišiel do USA, ale až potom, keď by jeho aféru konečne dali do poriadku. Ibaže to nikto neurobí, kým do USA nepríde. „Je to presne ako Hlava XXII,“ vraví režisérka.
Autor: kk
