Štokholm 23. januára (TASR) - Švédska kráľovská pošta vydá vo štvrtok pri príležitosti nedožitých 90. narodenín svetoznámeho, vlani zosnulého režiséra Ingmara Bergmana dve poštové známky.
Na jednej z nich bude portrét tvorcu filmov ako Lesné jahody, Mlčanie, Scény zo života manželského, Šepoty a výkriky a mnohých ďalších, na druhej jedna zo scén jeho slávnej práce Fanny a Alexander.
Jeden z najslávnejších režisérov XX. storočia, trojnásobný laureát Oscara zomrel vo veku 89 rokov dňa 30. júla 2007 doma, na malom ostrove Farö ležiacom v Baltickom mori.
Potomok luteránskeho pastora, ktorý sa narodil 14. júla 1918 v Uppsale, mal za sebou v čase začiatkov nedokončeného štúdia dejín literatúry prísnu religióznu výchovu. Priťahovali ho rôzne umelecké smery. Ovplyvnila ho tvorba Augusta Strindberga. Za svoje vzory považoval režisérov Mauritza Stillera a Victora Sjoströma z éry nemého filmu.
Začínal v divadle a ako filmový režisér debutoval snímkou Kris (Kríza) v roku 1945. Od konca 40. rokov nakrúcal už výlučne autorské filmy, ku ktorým pripravoval i scenáre.
Jeho práce charakterizuje mytológia, hľadanie zmyslu života, boha, ale predovšetkým drobná psychologická kresba charakterov jednotlivých postáv. K ich výnimočnosti, ktorú ocenili tak filmoví kritici, ako aj publikum nemalou mierou prispela nielen práca kameramana, ktorým bol vo väčšine prípadov predvlani zosnulý Bergmanov "dvorný" spolupracovník Sven Nykvist, ale aj nekonvenčný strih.
Ingmar Bergman stál v rokoch 1963-1966 na čele Kráľovského dramatického divadla Dramaten v Štokholme, pričom bol aj v medzinárodnom rozsahu vyhľadávaným divadelným tvorcom. Na konte mal viac ako 120 inscenácií v rôznych krajinách. Jeho meno sa však predsa len spája hlavne s realizáciou neobyčajne silných a umelecky hodnotných filmových projektov.
Bergmanove filmové diela ako Večer kaukliarov, Leto s Monikou, Úsmevy letnej noci, Siedma pečať, Lesné jahody, Prameň panny, Mlčanie, Persona, Hodina vlkov, Hanba, ale aj Šepoty a výkriky, Scény zo života manželského, Tvárou v tvár, Jesenná sonáta či Fanny a Alexander patria do Zlatého fondu svetovej kinematografie.
Svetoznámi režiséri súčasnosti, ako napríklad Woody Allen a Lars von Trier zaraďujú Ingmara Bergmana medzi svoje vzory. Za inšpiráciu pre vlastnú tvorbu označili jeho diela aj už skôr zosnulí velikáni filmu Robert Altman a Andrej Tarkovskij.
Švédsky filmár získal v roku 1997 na MFF v Cannes Zlatú palmu ako najlepší režisér všetkých čias, bol laureátom Zlatého medveďa z Berlinale 1958, Pamätnej ceny Irvinga G. Thalberga z roku 1971 za dlhoročné konzekventné úsilie o vysokú umeleckú kvalitu, Zlatého leva na MFF v Benátkach 1983 za celoživotné dielo, Európskej filmovej ceny 1988 za celoživotné dielo, ale aj prestížnej nemeckej ceny Bambi 1977 a ocenenia Praemium Imperiale Japonskej umeleckej asociácie v roku 1991.
Cenu Americkej filmovej akadémie Oscara za najlepší neanglicky nakrútený film roka získal Ingmar Bergman celkove trikrát a to za snímky Prameň panny (1961), Ako v zrkadle (1962), Fanny a Alexander (1984). Ďalších osem nominácií na toto ocenenie si vyslúžil v piatich prípadoch v kategórii najlepší scenár a v troch v kategórii najlepšia réžia.
