Je dobre známe, že ľudia, ktorí sú prakticky či teoreticky posadnutí filmom, letia vo februári z Rotterdamu rovno do Berlína. Tento rok ich diár vyzerá podobne: od 23. 1. až do 3. 2. majú pri dňoch napísané Rotterdam, od 7. 2. do 17. 2. zasa majú dni zarezervované na Berlín.
Tie mestá sú dostatočne príťažlivé aj samy osobe, ale v tých dátumoch sa v nich žije filmom. Najskôr sa koná Medzinárodný filmový festival Rotterdam a potom Berlinale. Na jednom sa rozdajú tigre, na druhom medvede.
Medzinárodný filmový festival Rotterdam je najväčšou prehliadkou nezávislej kinematografie v Európe. Len keď sa pozrieme na premiéry - tento rok sa v najväčšom prístave počas dvanástich dní premietne 50 svetových, 30 medzinárodných a 24 európskych premiér. A to nehovoríme o stovkách ďalších filmov.
Irán aj Taiwan
MFF Rotterdam je však známy tým, že celebrity a stars tu veľa priestoru nedostávajú. Zato návštevník tu môže stretnúť filmových tvorcov, ale aj overené aj neznáme mená s inovatívnym pohľadom na svet. Teraz sa tu preto očakáva 3000 ľudí z filmového priemyslu a médií.
V hlavnej porote zasadne iránsky režisér Jafar Panahi, ktorý minulý rok predsedal porote na slovenskom Artfilme, a medzi návštevníkmi bude aj jeden z najvýraznejších zástupcov takzvanej taiwanskej novej vlny Hou Hsiao-hsien. Jeho ďalší nádherne poetický film Let červeného baloníka sa len nedávno premietal na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava.
Slovensko, krajina neznáma
Slovensko síce nemá na festivale film v žiadnej sekcii, ale ak by sme sa veľmi snažili, nejaké slovenské stopy by sa našli. Ľudmila Cviková už dlhoročne festival priamo na mieste pripravuje a niekoľkí teoretici sú už tiež na mieste činu.
Trošku slovenskej krvi by sa však so zatvorením oboch očí dalo nájsť už pri prvom verejnom premietaní včera. Režisérom komédie Juno s vtipným scenárom a v tínedžerskom slangu je Jason Reitman, syn Ivana Reitmana, ktorý je známy Krotiteľmi duchov I., II. alebo Evolúciou. A pri ňom predsa vždy zdôrazňujeme, že sa narodil v Komárne.
