Rodák z Pribyliny pri Liptovskom Mikuláši absolvoval v roku 1971 Vysokú školu múzických umení v Bratislave, kde vyštudoval herectvo. Hneď v tom istom roku nastúpil do činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.
V prvých rokoch stvárňoval hlavne chlapčenské postavy, ktoré obohatil svojskou komediálnosťou. Vo vážnom repertoári zaujal psychologicky prepracovanými postavami, vyznačujúcimi sa verbálnou kultivovanosťou prejavu. Patrili medzi ne okrem iných najmä postavy Nikolaj (Vojna a mier), Peter Sokolov (Poslední), Fernand (Leto v Nohante). Dobre zvládol interpretácie postáv svojich vrstovníkov v pôvodných slovenských hrách, napríklad postavy Pavla Jesenského (Sólo pre bicie), Mikiho (Meridián) a iné.
V 80. rokoch sa paleta Tarageľových postáv rozšírila o zložité typy, ktoré pod povrchom bodrosti skrývajú rôzne charakterové deformácie, napríklad prednosta pošty (Revízor), Figaro (Figarov rozvod), Andrej Prozorov (Tri sestry), Pistol (Henrich IV.) a iné.
V súčasnosti ho môžeme vidieť okrem iných napríklad v najslávnejšej veršovanej heroickej komédii Edmonda Rostanda Cyrano z Bergeracu, v hre Victora Huga Kráľ sa vracia či v hre Jozefa Gregora Tajovského Ženský zákon.
Významnejšiu hereckú príležitosť dostal vo filme Keby som mal dievča (1976) a v tom istom roku hral aj vo filme Stratená dolina, ale stvárnil menšie postavy aj v iných filmoch.
Bohatší register chlapčenských či mužských postáv vytvoril v televíznych inscenáciách Pán profesor odchádza (1974), Meridián (1976), Strieborný jaguár (1976), Prekroč svoj tieň (1976), Americká tragédia (1977), Prefíkaná vdova (1981), Spoločník (1983).
Za divadelnú postavu Lunch v hre Farquahara Gavalieri mu v roku 1975 udelili Cenu Janka Borodáča. Cenu Litfond dostal dvakrát (1975 a 1995) a v roku 1976 získal Cenu za herecký výkon na MFF v Karlových Varoch za filmovú postavu Vlado v hre Keby som mal dievča.
