Umelecké múzeá v ére šoubiznisu

Ako môžu uspieť tradičné priestory pre výtvarné umenie v ére počítačov a marketingu? Jednu možnú odpoveď ponúkajú vo Viedni.

Prežiť znamená byť často videný. Vedia to popové hviezdy, aj riaditeľka Belvederu Agnes Husslein–Arco.(Zdroj: LENA DEINHARDSTEIND)

Zaujímajú sa dnes ľudia o vý­tvarné umenie? Najnovší príklad z Rakúska dokazuje, že áno. Dve z najmocnejších viedenských múzeí Albertina a Belvedere zvyšujú z mesiaca na mesiac počet návštevníkov a čoraz častejšie zapĺňajú strá­nky rakúskeho bulváru. Obidve múzeá totiž vedú riaditelia, ktorým blízkosť fotoaparátov a žoviálna konverzácia s novinármi nerobí problémy.

Klaus Albrecht Schröder a Agnes Husslein–Arco sú pro­totypmi suverénnych a dravých vedcov s manažérskymi schop­nosťami, ktorí v poslednom čase obsadzujú vedúce stoličky európskych múzeí a galérií. Ich PR tímy sa nevyhýbajú mediálnym stratégiám kopírujúcim šoubiznis. Informácie o účasti na plesoch, o životných partneroch, či plemenách obľúbených psov sú súčasťou ponúkaného marketingového balíka.

Je jasné, že svet tmavých muzeálnych kabinetov, slúžiacich uzavretým komunitám špecialistov a znalcov, je pravdepodobne nenávratne preč.

Ešte donedávna boli viedenský Belvedere i Albertina klasickými múzeami s bohatými zbierkami európskeho umenia. Belvedere staval na zbierkach stredovekého a barokového ume­­­nia, so zbierkou diel 19. a 20. storočia. Ponúkal tak kvalitný a dokonalý prehľad o rakúskom umení od biedermeieru cez secesiu až po súčasné umenie.

Albertina, od 18. storočia nesúca meno svojho zakladateľa vojvodu Alberta von Sachsen Teschen, bola, či v už odborných kruhoch, alebo ako miesto turistickej destinácie, vyhľadávaná pre unikátne zbierky európskej kresby a grafiky. Pýši sa dielami Raphaela, Michelangela, Leonarda da Vinciho, Dürera, Rubensa či Rembrandta.

Balík služieb namiesto konzervy s istotami

Keď po dlhej rekonštrukcie bola Albertina v roku 2003 opäť sprístupnená, predpokladalo sa, že neprekročí tradičné limity konzervatívnej inštitúcie. Ale jej čerstvý riaditeľ Klaus Albrecht Schröder má skúsenosť ostrieľaného praktika a krízového manažéra. Predtým pôsobil v Bank Austria Kunstforum a v Leopoldovom múzeu, odkiaľ si priniesol účelné praktiky overené týmito životaschopnými galerijnými domami.

Jeho hlavným cieľom bolo zvýšiť návštevnosť a sústrediť sa na mediálny obraz Albertiny. A to predovšetkým v očakávaní rastúcej príťažlivosti inštitúcie ako vhod­ného miesta darov a sponzorských príspevkov. Nespoľahol sa len na potenciál skrývajúci sa v tradícii múzea, ale stavil na rodinné striebro európskeho výtvarného umenia. Klasickú modernu. Istotu, ktorá nikdy nesklame návštevníka hľadajúceho svojho Moneta či Cézanna.

Je overené, že typický turistický návštevník akéhokoľvek múzea baží po istotách. Zaujímajú ho síce aj miestne rozmanitosti, ale vždy ich bude vnímať len ako okraj „veľkých“ dejín umenia (teraz navyše unifikovanými čoraz farebnejšími obrázkovými encyklopédiami). A tie sú predovšetkým o umení z dielní nemeckého expre­sionizmu, francúzskeho impresionizmu a kubizmu, alebo americkej abstraktnej maľby. Schröder dal návštevníkovi to, čo mu patrí.

Do správy múzea bola ako dlhodobá výpožička zverená kvalitná zbierka Rity a Herberta Batlinerovcov, s päťsto dielami hrajúcimi v prvej lige moderného európskeho umenia. A tak súčasná Albertina môže ponúknuť „komplexný balík služieb“. Od renesančných géniov z vlastných zbierok cez klasickú modernu, až po stovku diel šestnástich umeleckých hviezd súčasného umenia uvádzanej v priestranných zrekonštruovaných priestoroch pod názvom Umenie po roku 1970.

Rybník viedenského umeleckého sveta nie je však až taký veľký, ako by sa mohlo zdať. Vlani v lete za riaditeľský stôl Belvederu, múzea s podobným zbierkovým profilom, zasadla Agnes Husslein. Jej kariérne portfólio obsahuje dlhoročnú prax v aukčnom dome Sothe­by’s, riaditeľský post v európskej sekcii Guggenheimovho múzea a vedenie múzea Rupertinum v Salzburgu a hodenie rukavice smerom k Albertine bolo len otázkou času.

Umenie, sponzori a daňoví poplatníci

Riaditeľka pohybujúca sa na súčasnej umeleckej scéne, ovládajúca reč biznisu, s podobnou túžbou „byť videná a byť najlepšia“ nenechala zvedavcov dlho čakať. Už na jeseň minulého roka otvorila blockbusterovú výstavu ViedeňParíž. Van Gogh, Cézanne a rakúska moderna 1880 – 1960.

Tento rok pripravuje individuálne výstavy súčasných umelcov a tituly siahajúce po rodinnom striebre rakúskeho umenia. Od fantastického realizmu až po monografické výstavy Gustava Klimta a Oskara Kokoschku.

A práve umenie posledného menovaného, najznámejšieho rakúskeho expresionistu spôsobilo veľký spor donedávna len salónnych rivalov. Obidve múzea vo svojich programoch totiž avizujú Kokoschkovu výstavu ako hlavný letný hit.

Je naivné si myslieť, že je to len o tom, kto lepšie postaví výstavu a kto predstaví viac vrcholných majstrových diel. Dnes sa výtvarné umenie a zvlášť to moderné stáva priznaným obchodom s vlastnými marketingovými záväzkami k sponzorom, poisťovniam, transportným firmám a v neposlednom rade aj k štátu, teda k jeho daňovým poplatníkom.

Obidvaja riaditelia si to uvedomujú. Možno aj preto sa neriadia tradičnými muzeálnymi spôsobmi a na svoj boj využívajú zvedavé mediálne prostredie. Aj keď niekedy prekračujú hranice bulváru, netreba sa zatiaľ báť.

Skrátka nepríde ani návštevník, ani umelecká scéna. Ten prvý si môže vybrať a konzervatívny svet umeleckej prevádzky sa konečne otvoril realite. Ale predsa len treba byť trochu opatrný, zatiaľ sa len čaká, kam to môže dôjsť.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. Už aj seniori presadajú do SUV
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  7. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  8. Stavebný úrad neoprávnene predĺžil americkej ambasáde lehotu
  9. Grantová výzva na vykonávanie činností centier Europe Direct
  10. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 27 255
  2. Ako sme jazdili v socializme 3 457
  3. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 908
  4. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 613
  5. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me 1 574
  6. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 1 423
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 358
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 287
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 237
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 116

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí (minúta po minúte)

Dodávka vrazila do davu ľudí v centre mesta. K útoku sa prihlásil Islamský štát.

SVET

Ľudia utekali v panike. Ako vyzerá situácia v Barcelone (fotogaléria)

Polícia potvrdila, že išlo o teroristický útok.

KOMENTÁRE

Po kríze pokračujeme

Trauma Dankovi ale prospeje, viac bude počítať vlastné limity a „žetóny“, ktorými disponuje.

SVET

Útoky v Madride zmenili španielsky pohľad na terorizmus

Španielsko sa v roku 2004 poučilo.

Neprehliadnite tiež

Organizátor Grapu: Zvažovali sme evakuáciu festivalu

Piešťanský festival potrápilo najmä počasie, návštevníci mu vyčítali hygienu a zvuk.

Michal Novinski: Fujara je geniálny nástroj, ale orchestru sa nechce prispôsobiť

Úspešný autor filmovej a divadelnej hudby rozpráva o spolupráci s oscarovým režisérom Janom Svěrákom.