Umelecké múzeá v ére šoubiznisu

Ako môžu uspieť tradičné priestory pre výtvarné umenie v ére počítačov a marketingu? Jednu možnú odpoveď ponúkajú vo Viedni.

Prežiť znamená byť často videný. Vedia to popové hviezdy, aj riaditeľka Belvederu Agnes Husslein–Arco.(Zdroj: LENA DEINHARDSTEIND)

Zaujímajú sa dnes ľudia o vý­tvarné umenie? Najnovší príklad z Rakúska dokazuje, že áno. Dve z najmocnejších viedenských múzeí Albertina a Belvedere zvyšujú z mesiaca na mesiac počet návštevníkov a čoraz častejšie zapĺňajú strá­nky rakúskeho bulváru. Obidve múzeá totiž vedú riaditelia, ktorým blízkosť fotoaparátov a žoviálna konverzácia s novinármi nerobí problémy.

Klaus Albrecht Schröder a Agnes Husslein–Arco sú pro­totypmi suverénnych a dravých vedcov s manažérskymi schop­nosťami, ktorí v poslednom čase obsadzujú vedúce stoličky európskych múzeí a galérií. Ich PR tímy sa nevyhýbajú mediálnym stratégiám kopírujúcim šoubiznis. Informácie o účasti na plesoch, o životných partneroch, či plemenách obľúbených psov sú súčasťou ponúkaného marketingového balíka.

Je jasné, že svet tmavých muzeálnych kabinetov, slúžiacich uzavretým komunitám špecialistov a znalcov, je pravdepodobne nenávratne preč.

Ešte donedávna boli viedenský Belvedere i Albertina klasickými múzeami s bohatými zbierkami európskeho umenia. Belvedere staval na zbierkach stredovekého a barokového ume­­­nia, so zbierkou diel 19. a 20. storočia. Ponúkal tak kvalitný a dokonalý prehľad o rakúskom umení od biedermeieru cez secesiu až po súčasné umenie.

Albertina, od 18. storočia nesúca meno svojho zakladateľa vojvodu Alberta von Sachsen Teschen, bola, či v už odborných kruhoch, alebo ako miesto turistickej destinácie, vyhľadávaná pre unikátne zbierky európskej kresby a grafiky. Pýši sa dielami Raphaela, Michelangela, Leonarda da Vinciho, Dürera, Rubensa či Rembrandta.

Balík služieb namiesto konzervy s istotami

Keď po dlhej rekonštrukcie bola Albertina v roku 2003 opäť sprístupnená, predpokladalo sa, že neprekročí tradičné limity konzervatívnej inštitúcie. Ale jej čerstvý riaditeľ Klaus Albrecht Schröder má skúsenosť ostrieľaného praktika a krízového manažéra. Predtým pôsobil v Bank Austria Kunstforum a v Leopoldovom múzeu, odkiaľ si priniesol účelné praktiky overené týmito životaschopnými galerijnými domami.

Jeho hlavným cieľom bolo zvýšiť návštevnosť a sústrediť sa na mediálny obraz Albertiny. A to predovšetkým v očakávaní rastúcej príťažlivosti inštitúcie ako vhod­ného miesta darov a sponzorských príspevkov. Nespoľahol sa len na potenciál skrývajúci sa v tradícii múzea, ale stavil na rodinné striebro európskeho výtvarného umenia. Klasickú modernu. Istotu, ktorá nikdy nesklame návštevníka hľadajúceho svojho Moneta či Cézanna.

Je overené, že typický turistický návštevník akéhokoľvek múzea baží po istotách. Zaujímajú ho síce aj miestne rozmanitosti, ale vždy ich bude vnímať len ako okraj „veľkých“ dejín umenia (teraz navyše unifikovanými čoraz farebnejšími obrázkovými encyklopédiami). A tie sú predovšetkým o umení z dielní nemeckého expre­sionizmu, francúzskeho impresionizmu a kubizmu, alebo americkej abstraktnej maľby. Schröder dal návštevníkovi to, čo mu patrí.

Do správy múzea bola ako dlhodobá výpožička zverená kvalitná zbierka Rity a Herberta Batlinerovcov, s päťsto dielami hrajúcimi v prvej lige moderného európskeho umenia. A tak súčasná Albertina môže ponúknuť „komplexný balík služieb“. Od renesančných géniov z vlastných zbierok cez klasickú modernu, až po stovku diel šestnástich umeleckých hviezd súčasného umenia uvádzanej v priestranných zrekonštruovaných priestoroch pod názvom Umenie po roku 1970.

Rybník viedenského umeleckého sveta nie je však až taký veľký, ako by sa mohlo zdať. Vlani v lete za riaditeľský stôl Belvederu, múzea s podobným zbierkovým profilom, zasadla Agnes Husslein. Jej kariérne portfólio obsahuje dlhoročnú prax v aukčnom dome Sothe­by’s, riaditeľský post v európskej sekcii Guggenheimovho múzea a vedenie múzea Rupertinum v Salzburgu a hodenie rukavice smerom k Albertine bolo len otázkou času.

Umenie, sponzori a daňoví poplatníci

Riaditeľka pohybujúca sa na súčasnej umeleckej scéne, ovládajúca reč biznisu, s podobnou túžbou „byť videná a byť najlepšia“ nenechala zvedavcov dlho čakať. Už na jeseň minulého roka otvorila blockbusterovú výstavu Viedeň – Paríž. Van Gogh, Cézanne a rakúska moderna 1880 – 1960.

Tento rok pripravuje individuálne výstavy súčasných umelcov a tituly siahajúce po rodinnom striebre rakúskeho umenia. Od fantastického realizmu až po monografické výstavy Gustava Klimta a Oskara Kokoschku.

A práve umenie posledného menovaného, najznámejšieho rakúskeho expresionistu spôsobilo veľký spor donedávna len salónnych rivalov. Obidve múzea vo svojich programoch totiž avizujú Kokoschkovu výstavu ako hlavný letný hit.

Je naivné si myslieť, že je to len o tom, kto lepšie postaví výstavu a kto predstaví viac vrcholných majstrových diel. Dnes sa výtvarné umenie a zvlášť to moderné stáva priznaným obchodom s vlastnými marketingovými záväzkami k sponzorom, poisťovniam, transportným firmám a v neposlednom rade aj k štátu, teda k jeho daňovým poplatníkom.

Obidvaja riaditelia si to uvedomujú. Možno aj preto sa neriadia tradičnými muzeálnymi spôsobmi a na svoj boj využívajú zvedavé mediálne prostredie. Aj keď niekedy prekračujú hranice bulváru, netreba sa zatiaľ báť.

Skrátka nepríde ani návštevník, ani umelecká scéna. Ten prvý si môže vybrať a konzervatívny svet umeleckej prevádzky sa konečne otvoril realite. Ale predsa len treba byť trochu opatrný, zatiaľ sa len čaká, kam to môže dôjsť.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 9 814
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 714
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 395
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 2 027
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 955
  6. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 924
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 719
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 322
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 283
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 868

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Chcel zachrániť svoj klub. Poprosil o pomoc diktátora

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.

ŠPORT

V sledovanom madridskom derby gól nepadol

Atlético Madrid remizovalo s Realom Madrid 0:0.

Neprehliadnite tiež

Cena Oskára Čepána upozorňuje, že umenie nie je šport. Nemá jedného víťaza

Finalisti vydali spoločné stanovisko a porota súťaže im vyhovela.

Zomrel spoluzakladateľ skupiny AC/DC Malcolm Young

Legendárny gitarista trpel v posledných rokoch demenciou.

Jim Carrey komika nehral, bol posadnutý. Teraz sa chystá na úlohu Ježiša

Nový film na Netflixe zverejnil také zábery, ktoré sa kedysi producenti báli ukázať.

Jan Hřebejk: Som veľký Eurohujer (rozhovor)

Režisér legendárnych Pelíškov neprestal riešiť boľševika.