Opis tejto komornej inscenácie pre jednu herečku a jej bábkovú partnerku prekvapujúco sedel. Išlo skutočne o divadelný tvar na pomedzí všeličoho. Autorský projekt režiséra Jiřího Adámka zrušil v prvom rade bežné rozdelenie kompetencií medzi vodičom a jeho bábkou.
Nejednoznačný vzťah bábkoherečky Kristiny Maděričovej a jej bábkovej podoby v životnej veľkosti bol v tomto prípade obsahom i formou produkcie. Bábka sprvoti akcie herečky „tolerovala“, neskôr ich priamo provokovala, až sa tento schizofrenický, možno až incestuálny vzťah skončil vášnivým bojom o pozície medzi dvojníčkami. Kto však v tomto prípade viedol a to kto bol vedený? Kto útočil a kto sa bránil?
Herečka a jej bábkové „ja“ viedli so sebou rozhovor plný podprahového napätia, hoci v celej produkcii padli len tri slová, aj tie boli dostatočne absurdné. Nad všetkým viselo nejasné očakávanie príchodu tretej osoby. Azda aj so želaním Happy Birthday?
Režisér Jiří Adámek je povestný svojím inovantívnym prístupom k divadelnému využitiu banalít a opakovaných akcií. Jeho minimalizmus vyžaduje diváka, ktorý si dokáže vychutnávať milimetrové posuny na scéne rafinovane, ale len veľmi striedmo osvietenej. Aj scénografia Roberta Smolíka vyžarovala jemný vkus.
V každom prípade bol tento projekt, ktorý mal v Prahe premiéru vlani v septembri, vítaným oživením alternatívnej divadelnej ponuky na Slovensku. Verím, že aj slovenským divadelníkom ukázal, že ani bábka nemusí byť celkom výbehovým artiklom, naopak, nositeľom významov, do tváre ktorej sa oplatí občas pozrieť.
