Modra 2. februára (TASR) Výstavou fotografií Karla Skřipského si pripomína Slovenské národné múzeum (SNM)Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre sté výročie narodenia tohto významného fotografa, režiséra a dokumentaristu.
Autor už v mladom veku s obdivom dokumentoval slovenskú krajinu, ktorú rád turisticky spoznával. Bol očarený prírodou a v roku 1932 sa z ČR presťahoval na Slovensko do Ištvanovej (dnes Štefanová, časť Terchovej). Tam sa začal intenzívnejšie venovať fotografovaniu najmä z prostredia Malej Fatry a v roku 1935 sa prezentoval samostatnou výstavou v brnenskom múzeu. Základné podnety pre jeho objektív mu poskytovala predovšetkým príroda. Podľa komisárky výstavy Dáše Ferklovej krásu prírody predstavoval prostredníctvom geografického reliéfu krajiny, znásobeného emotívnou kresbou svetla, atmosféry a ročných období. V centre jeho záujmu bol život v krajine, jej flóra a fauna. Aby dosiahol úplnosť, súbežnou témou mu bol aj človek žijúci v harmónii s prírodou.
V roku 1934 Skřipský v Ištvanovej postavil a prevádzkoval Horský hotel, ktorý budoval do roku 1939. Prvá polovica 40. rokov 20. storočia mu priniesla trpké chvíle v profesijnom i osobnom živote väzenie, prenasledovanie, ukrývanie sa v horách, účasť v SNP. Po druhej svetovej vojne mu fotografka Irena Blühová a jej manžel Imrich WeinerKráľ sprostredkovali prácu na knihe Leto v Tatrách, ktorá vyšla v roku 1946. Po auguste 1968 sa jeho novým domovom stalo Švajčiarsko, ktoré zobrazoval od 70. až do začiatku 90. rokov 20. storočia. Ďalšie námety našiel na svojich cestách po Európe, Prednom Oriente, Amerike i Afrike. Opäť vznikli fotografie ním milovaných hôr, ale aj ľudí žijúcich v týchto krajinách, ktorých zachytával svojim objektívom vo chvíľach pracovných i sviatočných.
Nemenej významný je prínos Skřipského aj na filmovom poli. V 40. rokoch prijal ponuku pracovať ako kameraman a režisér v Slovenskom filme, ktorý sa v tom čase personálne budoval. Pri kameramanskej a režijnej práci zotrval v období 1947 1968. V rokoch 1950 - 1959 bol prvým riaditeľom novozriadeného Štúdia populárno-vedeckých filmov. Nakrútil viac ako 50 autorských filmov s horolezeckou a prírodovednou tematikou, napríklad Kvety Tatier, Tatranský národný park či Obrázky z Tatier. Mnohé z nich získali domáce i zahraničné ocenenia (napr. filmy Zelené priehrady, Pieseň farieb a tvarov, Stvoritelia). Skřipského filmová tvorba vyvrcholila filmom Bosco Gurin (1971) o dedine na úpätí Álp, žijúcej archaickým spôsobom života.
Výstava je zo zbierkového fondu SNM v Martine a potrvá do konca februára.
