BRATISLAVA 4. februára (SITA) - Jeden z najväčších slovenských odborníkov na hudbu šesťdesiatych rokov, hudobník Laco Lučenič, vydal na konci decembra minulého roku štúdiový album s názvom XLL. Nová nahrávka prichádza na náš trh dvanásť rokov po jeho poslednom pesničkovom CD Svetlo a pocit bezpečia z roku 1996. Album 55-ročného interpreta zdobí zaujímavý obal, o ktorý sa dizajnovo postaral Štefan Andrejco, fotografické vyobrazenie na booklete bývalého člena formácií Prúdy, Fermata alebo Modus si zobral na starosť Vlado Kníž. „Obal je podľa mňa napriek veľkému vplyvu elektroniky, ktorá umelcov posúva viac do anonymity, stále dôležitý. Je potrebný hlavne v podmienkach, kde ešte stále doznieva starý spôsob komunikácie,“ povedal na úvod rozhovoru pre agentúru SITA Lučenič.
Do rádií boli z albumu XLL ešte v decembri nasadené dva single, kým skladba Možno áno putovala do najväčších komerčných rádií, pieseň Stala sa chyba sa dostala do prakticky jediného rádia na Slovensku, ktoré ponúka okrem konvencie aj alternatívu – Rádia_FM. Prvá menovaná pieseň sa ale pre zvláštne pomery v našich najväčších rádiách do väčších rotácií pravdepodobne nikdy nedostane. „Komerčné rádiá budú musieť v budúcnosti nutne zmeniť svoju politiku. Sú až príliš späté s klasickými nahrávkami a s klasickou formou ich distribúcie. Čoraz častejšie budú narážať napríklad na fenomén internetu,“ pokračoval kriticky hudobník, ktorému je blízka aj producentská práca. Lučenič v súvislosti s novou tvorbou vyzdvihol už spomínaný štvrtý okruh slovenského rozhlasu, ktorý je ale len kvapkou v slovenskom hudobnom mori a prirovnal jeho činnosť k tzv. misionárskym aktivitám, bez ktorého by boli uši trochu náročnejšieho diváka vydané napospas komercii najhrubšieho zrna.
Po malom odbočení na tému hranosti a prezentácie novej hudby sa vrátil k novému albumu a tomu, čo mu predchádzalo. Takmer každý interpret tvorí v čase, keď je to pre neho prirodzené, môže to byť cyklus niekoľkých rokov, či isté zásadné životné etapy, ktorými prechádza. Podľa Lučeniča ale nie je vždy na mieste tvrdiť, že hudba vzniká iba vplyvom depresívnych stavov, ktoré navštevujú chtiac-nechtiac každého z nás. „Sú momenty, v ktorých je človek otvorenejší, niekedy menej otvorený a niekedy dokonca celkom uzavretý. Tie obdobia sa ale striedajú. V našich podmienkach je to trošku aj póza, keď sa niekto ohadzuje tým, že tvorí len vtedy, keď nesie na krku dvere od Volgy,“ poeticky zakončil Lučenič rozprávanie o tom kedy a ako vznikajú na Slovensku ale aj za našimi hranicami nové skladby.
Aj keď si mnohí interpreti zakladajú na predajnosti a rýchlom úspechu ich nahrávok, Lučeničova tvorba zrie ako víno a cestu k ľuďom si nachádza aj niekoľko rokov. „Môj aktuálny album, ale aj moje predchádzajúce počiny nie sú robené na dva dni, buď ho ľudia vyhodia do koša, alebo im zostane. Konkrétne je tento album špecifický tým, že to nie je album na prvé počutie. Koniec koncov mám s tým skúsenosti aj z minulosti, v poslednom čase som zaznamenal veľký záujem o album Proudy z roku 2000, ktorý bohužiaľ v tomto momente nie je dostupný a rád by som riešil jeho reedíciu, povedal
Producent nahrávok Mekyho Žbirku si nový album vydal na vlastnej značke doubleL Records a určite aj to prispelo k tomu, že CD XLL znie slobodne a neobmedzene. Týmto krokom len potvrdil celosvetový trend, podľa ktorého si zabehaní interpreti začínajú vydávať svoje albumy sami. Lučenič sa vyjadril aj k zásadnému kroku kapely Radiohead, ktorá ma konci roka 2007 vydala album, ktorý si mohli jej priaznivci zadovážiť zadarmo. „Je to na svoju dobu jeden neuveriteľne revolučný ťah, ktorí jej členovia urobili v správny čas a na správnom mieste. Mám pocit, že by sme sa na tento krok mali pozerať ako na inšpiráciu. Napriek názorom niektorých mladých kapiel Radiohead nevyčítam vôbec nič. Začínajúci umelci by sa od týchto hudobníkov mali učiť. Dôsledky tohto kroku sa aj tak ukážu až neskôr,“ naznačil jeden z najlepších basgitaristov na Slovensku.
