niekoľkými dňami zorganizoval.
Na včera ste zvolali verejnú debatu – prišiel za vami niekto z televízie?
„Prišla za mnou jedna redaktorka. Spýtala sa ma, prosím vás, ako sa volá tento pán? Bol to Jaro Vojtek. Potom sa spýtala na Roberta Kirchhoffa a chcela vedieť, ako sa píše. Tak som sa jej spýtal ja: Vy ste prišli robiť príspevok o dokumente a nepoznáte režisérov? Začala sa ospravedlňovať, prepáčte, mňa sem len poslali, ja sa inak venujem slovensko-maďarským vzťahom. Slovenská televízia, bodka.“
Po vašej výzve oznámila, že tento rok vyrobí 95 dokumentárnych filmov. Utešila vás tým?
„Tým len potvrdila to, čo hovoríme. Že sa minimálne venuje angažovanému autorskému filmu, ktorý opisuje dnešnú spoločnosť. Ak by naše deti šli niekedy do jej archívov a chceli by vedieť, čím sme žili a čo nás trápilo, nič by tam nenašli. Áno, STV chystá veľa filmov, ale 80 percent z nich sú portréty. Ešte aj s rovnakou notickou - že sú o významných ľuďoch. Budú vznikať v troch cykloch, jeden je o žijúcich ľuďoch, druhý o nežijúcich a tretí pre zmenu o žijúcich.“
Televízia zároveň pri vašej výzve namietla, že ju podpísali i režiséri, s ktorými spolupracuje.
„Ale my nehovoríme, kto má a kto nemá nakrúcať. My len hovoríme, že režiséri, ktorí nakrúcajú vo vlastných produkciách, majú s televíziou absurdné a tragikomické skúsenosti. V televízii neexistujú objektívne pravidlá a podmienky na spoluprácu. Česká televízia svoje podmienky zverejnila, každý si môže prečítať, komu poslať námet a do koľkých dní dostane odpoveď.“
Poznáte aspoň nový rozpočet televízie?
„Televízia ho nezverejnila, idú len šumy. Chcel by som vedieť, či je pravdou, že len štyri percentá z nákladov pôjdu na dokument, len tri na pôvodnú dramatickú tvorbu a až 26 na zábavu. To by bolo škandalózne.“
Vy ste producentom mimoriadne úspešného filmu My zdes a doteraz ste vraveli, že ho STV nechce. Stále to platí?
„Po debate prišiel za mnou jeden novinár a ukázal mi stanovisko STV, prečo My zdes neodvysiela. Vraj som mal privysoké finančné nároky. Nezmysel. Nikdy mi nenavrhli žiadnu sumu, ani ja som im nikdy nepovedal svoju. Okamžite som teda zavolal PR manažérovi Dvojky, čo bol pod tým podpísaný. Povedal, že je práve vo vlaku a že sa v tom najprv musí zorientovať, potom mi zavolá. Ale vy ste to napísali, vravím mu. Tvrdil, že on o ničom nevie, že v televízii použili iba jeho meno, lebo on hovorí s médiami.“
O programe nerozhoduje len riaditeľ. Kedysi ste boli v STV šéfredaktorom dokumentu. Nechceli by ste to skúsiť ešte raz?
„Keby sa raz našla nejaká partia bláznov. To by sa však musela zmeniť politická klíma, televízia by musela byť nezávislá. Dnes má na ňu vplyv Rada, kde sú nekompetentní ľudia, čo si na svoj obraz volia riaditeľa. Predstavte si, na svoj tohtoročný dlh si plánuje zobrať úver. Tento rok pôjde pol miliardy na platy, a tvorivá impotencia nie je dôvod na prepustenie. Nebudem sa čudovať, keď ľudia začnú kričať, aby ju zrušili.“
Nevyzeráte na to, že by ste si o úspechu výzvy robili veľké nádeje.
„Od ľudí, čo majú na televíziu vplyv, nečakám nič dobré. STV speje k smutnému koncu. Ale dokumenty vznikajú aj bez nej, a v zahraničí majú veľký kredit. To je fantastické. Som rád, že režiséri to tu nezabalili a nešli sa nabaliť kamsi inde. Ja zatiaľ plánujem zavesiť ich filmy na internet, nech ich vidia aj Slováci.“
