Na priestore 270 minút vysielacieho času televízny divák právom očakával, že sa dozvie niečo nové o cene ľudských obetí, zaplatených v minulosti za súčasnú relatívnu, krehkú stabilitu nášho kontinentu.
Nie je celkom jednoznačné, čo si má dnes povedzme žiačik základnej školy predstaviť pod slovami „porážka nemeckého fašizmu“. Sám pôvodný názov drámy Speer und Er má príchuť faustovsko-mefistofelského spojenia dvoch vojnových zločincov. Už nebudeme svedkmi obvyklého naučenia o zločine a treste, ale účastníkmi drámy veľkých osobností, ktoré sa síce tragicky mýlili, ale ich omyl je hoden stále nového rozjímania, novej umeleckej intrepretácie.
Scenár tvorcov tejto drámy vychádza z prác Gitty Serenyovej, anglickej novinárky maďarského pôvodu, známej faktom, že Franz Stangl, bývalý veliteľ nacistických koncentračných táborov v Sobibore a Treblinke, jej ako jedinej (tiež ako jediný spomedzi pohlavárov) porozprával vo väzení o sebe. Serenyová si neústupnou snahou o objektivitu získala rešpekt u nacistov aj ich oponentov. Proti jej serióznej, objektívnej tendencii dopátrať sa, prečo a ako sa zo „slušného“ otca rodiny stáva vojnový zločinec, sa však jej dielo vo filme Hitler a Speer používa ako inšpirácia pre tých, ktorým sa už holá historická pravda zdá byť málo atraktívna.
Tak alebo inak
Mystifikácia a mysticizmus okolo vzťahu Hitlera a jeho geniálneho architekta Alberta Speera sa rozvíja cez obraz, ktorý dominuje a miestami víťazí nad autenticitou. Je vyrátaná na fascináciu diváka, prostredníctvom ktorej sa realita skláňa pred vizuálnym zážitkom. Posun od historickej pravdy k fikcii sa deje pre dokumentárnu drámu nekorektným narábaním s obrazom a časom.
Lineárny čas sa tu ruší aj v najcennejších historických materiáloch: norimberský proces, ktorý sme poznali z amerických filmov v autentickej obrazovej podobe, aj keď s rôznym komentárom, sa strihá s hereckým vystúpením. Zábery z vystúpenia vojnového zločinca Göringa, neústupného obhajcu nacizmu na norimberskom procese, sa striedajú s Göringom v podaní herca, čím sa nám podsúva, že to, čo tento muž hovorí, mohlo byť tak, ako dokazujú historické svedectvá, alebo aj ako postave predkladá scenár.
V predstavách Speera vidíme oboch mužov na idylickej prechádzke tichou, zasneženou krajinou, ako dvoch ľudí, čo sa majú svojím osobitným spôsobom radi (na snímke ČT 2). Keby sa tak boli stretli za iných okolností...! Je to fikcia, presahujúca znesiteľné medze dokumentu. Podobne ako profesor Porsche, ktorý pre Hitlera vyvíjal čoraz dokonalejšie stroje na zabíjanie, využil Speer Hitlerovu megalomániu na rozvíjanie svojich snov premeniť Berlín na nový div sveta. Okrem toho bol však aj ministrom vojnového priemyslu, hrdým na to, že predĺžil utrpenie druhej svetovej vojny.
Dokudráma či dokusoap
Iba v závere, v skromnučkom komentári, sa akoby mimochodom dozvedáme, aký bol Speer v skutočnosti: priateľa, ktorý zabezpečil zbierku pre jeho rodinu so šiestimi deťmi, aby dobre vyžila počas 20 rokov jeho väznenia, zabudol slávny architekt vo svojich dobre speňažených Pamätiach spomenúť.
Dejiny v tejto dokudráme, podobajúcej sa na dokusoap, sú vydané napospas nefunkčným obrazom, ktoré zrkadlia iba ak ďalšiu stratu historického vedomia. Zločin sa banalizuje obrazom, divák je svedkom zrady na histórii. Tvorcom umeleckých príbehov však ľahšie zabezpečí sledovanosť. Čím väčší zločin, tým väčšie pochopenie.
Speer a Hitler (Speer und Er, 2005)
Scenár a réžia: Heinrich Breloer (spolupráca na scenári Horst Koenigstein)
Kamera: Gernot Roll
Premiéra: rok 2005
Autor: Miloslava Kodoňová (Autorka je publicistka)
