ennisa.
Carl Dean Wilson (nar. 21. decembra 1946 v kalifornskom meste Hawthorne) bol najmladší z trojice bratov. Odmalička sa všetci venovali hudbe, hlavne vďaka otcovi, ktorý hrával na piáno a po večeroch si púšťal platne.
Chlapci sa ho snažili napodobniť. Najväčší talent mal Brian, neskoršie duša The Beach Boys, ktorý prehovoril Carla, aby sa začal učiť hrať na gitaru. Trojica bratov cvičila každý deň. V noci spievali potichu, aby nezobudili prísneho otca.
Úspech plážových chlapcov
Spolu so svojím bratrancom Mike Loveom a priateľom Al Jardinom neskôr založili skupinu, ktorá si hovorila The Pedletones. V roku 1961 sa kapela definitívne premenovala na The Beach Boys. Úspech plážových chlapcov bol okamžitý. Vďaka jednoduchým chytľavým pesničkám o rýchlych autách, balení dievčat, slnečnej Kalifornii a surfovaní sa stali najslávnejšou americkou skupinou tých čias. Paradoxne surfovaniu, ktoré sa objavovalo v ich piesňach pomerne často, holdoval iba Dennis.
V niečom sa však táto skupina odlišovala od ostatných rokenrolových partií tých čias – nádherne prepracovanými vokálmi.
V prvej polovici šesťdesiatych rokov skupina nahrala desať albumov, ale dodnes sa hovorí až o jedenástom poradí - o koncepčnom a výpravnom Pet Sounds, ktorý Brian Wilson zložil ako odpoveď na album Revolver od The Beatles. Obe skupiny boli v šesťdesiatych rokoch veľkými rivalmi, ale v súkromí sa obdivovali a uznávali. Po rokoch sa Pet Sounds v ankete magazínu The Rolling Stones stal druhým najlepším albumom všetkých čias.
Líderskú taktovku prevzal Carl
Carl Wilson prispel na album nádherným spevom v geniálnej piesni God Only Knows, ktorú svojím precíteným podaním posunul do anjelských sfér. Keď Brian v roku 1965 odmietol koncertovať (chcel sa venovať len skladaniu a nahrávaniu), líderskú taktovku na vystúpeniach prevzal práve Carl. Svojho brata, ktorý po Pet Sounds začal trpieť psychickými chorobami, zapríčinenými nadmerným užívaním drog, neskôr nahradil aj v štúdiu. Začiatkom osemdesiatych rokov sa skupina ocitla v úplnom rozklade. Brian sa liečil na psychiatrických klinikách, ostatní členovia spolu takmer nehovorili. Znechutený vzťahmi a všadeprítomnými drogami Carl v roku 1980 kapelu opustil a nahral dva nie príliš úspešné albumy.
O dva roky neskôr sa utopil jeho brat Dennis, tesne po tom, čo ho vyhodili zo skupiny pre problémy s drogami. Carl sa v tom čase vrátil k The Beach Boys, z ktorých sa v ôsmej dekáde stala vyhľadávaná koncertná kapela. V roku 1985 napríklad vystúpili vo Philadelphii pred miliónovým davom. V roku 1987 skupina zaznamenala po 22 rokoch svoj ďalší veľký hit Kokomo, ktorý zaznel vo filme Koktail s Tomom Cruisom. Hlavný spevácky part spieval Carl.
Skvelý sólový gitarista a vokalista
Začiatkom roku 1997 mu diagnostikovali rakovinu mozgu a pečene. Hudobník sa však nevzdával a napriek únavným chemoterapiám vyrazil spolu s The Beach Boys na jeho posledné turné. Spieval v sede a po každej piesni sa musel nadýchnuť zo špeciálneho kyslíkového prístroja. Jeho hlasu sa však choroba nikdy nedotkla. Boj so zákerným onemocnením nakoniec prehral 6. februára 1998 v Los Angeles. Mal iba 51 rokov.
Dva roky po jeho smrti vyšiel album, na ktorom pracoval v deväťdesiatych rokoch s členmi skupín Chicago a Amerika. História si ho bude pamätať ako skvelého sólového gitaristu a vokalistu a hlavne ako človeka, ktorý držal toľké roky The Beach Boys pohromade.
História si Carla bude pamätať ako skvelého sólového gitaristu a vokalistu a hlavne ako človeka, ktorý držal roky The Beach Boys pohromade.