TÉMA

Život na pokračovanie

Tento rok máme na výber najmenej päť slovenských seriálov

Hrdinovia pôvodných slovenských seriálov sú ako vy. Majú podobné radosti a starosti, riešia podobné problémy. Je to, akoby ste sa pozerali do vlastnej či do susedovej kuchyne. Možno aj preto si slovenské televízne seriály získali za posledný rok veľkú popularitu.

Boom seriálov

Pamätáte sa ešte na boom telenoviel importovaných z Latinskej Ameriky? Časy, keď sa Mária, Manuela, Esmeralda a ich Juanovia či Fernandovia milovali a nenávideli tak vášnivo, že vám z toho doma pukal televízny prijímač, sú už preč. Televízie ich odsunuli do menej zaujímavých vysielacích časov. Pre obľúbenú telenovelu si musíte privstať, lebo hlavné vysielacie časy dnes okupujú hrdinovia slovenských televíznych seriálov. Znie to neuveriteľne, ale je to pravda - slovenských televíznych divákov najviac zaujímajú slovenské (a aby sme nekrivdili - aj české) televízne seriály.

„Zahraničné filmy a seriály ponúkajú model života, ktorý je nášmu človeku vzdialený. Sú síce zo života, ale života v iných ekonomických podmienkach, v inom kultúrnom a spoločenskom prostredí. Je to iný typ temperamentu, iný druh prejavu," vysvetľuje psychologička PhDr. Eva Jaššová, prečo diváci obľubujú domáce televízne seriály a dodáva: „Slovenské seriály zobrazujú naše prostredie, rýdzo slovenské radosti a starosti. Človek má pocit, že nahliada do života, ktorý je jeho spôsobu života omnoho bližší. Je to odraz jeho života, jeho slovníka, jeho vzťahov. Ľahšie sa stotožňuje s postavami a niekedy je mu bližšie aj poučenie vyplývajúce z príbehu."

Seriály alebo filmy? Seriály!

Seriály sú na svetovom televíznom trhu štandardom. U nás sa televízie pred zavedením peoplemetrov orientovali v hlavných vysielacích časoch skôr na kinofilmy. Lenže kinofilmy sú primárne nakrúcané pre kiná, kde aj lepšie vyznejú, v televízii sa ich účinok stráca. Naproti tomu, seriály sú produkované pre možnosti a schopnosti televízie ako médiá a spoločníka v domácnosti. Radoslav Augustín, šéfredaktor portálu medialne.sk, ktorý sa podrobne zaoberá mediálnym trhom, hovorí: „Pôvodné seriály sú pre televízie prirodzené, lebo sú robené lokálne: televízie môžu ponúknuť divákom známe postavy a situácie v podaní ich obľúbených hercov. Účinkujúcich vie televízia zužitkovať aj v iných programoch. Ľudia sa zaujímajú o hercov v seriáloch a tlač má o čom písať - zároveň tak robí PR pre televízie (viac hviezd, viac záujmu, viac čitateľov, väčšia sledovanosť televízie). Seriály sú síce výrobne drahé, ale sú veľmi výkonné, lebo majú veľkú sledovanosť. Zabezpečujú televíziám stabilitu, ak sa uchytia, majú zväčša konštantnú divácku obec, takže televízie vedia reklamným zadávateľom garantovať, že ich reklamu, odvysielanú počas seriálu, odsleduje presný počet ľudí. Pri filmoch sa to nedá, konkrétny titul zaujme vždy inú časť diváckej obce, je to lotéria. Preto sa od filmov v hlavných vysielacích časoch postupne upustilo, keďže ich výkon je nestabilný."

Impulzom na začatie „naozajstného" nakrúcania pôvodnej slovenskej seriálovej tvorby bol pravdepodobne úspech domácich seriálov v Českej republike. „To, že sa seriálom v Česku darí, nebolo žiadne objavné zistenie, český prelomový seriál Rodinné putá robila slovenská produkčná spoločnosť Maya. „Je jednoducho prirodzené, že vyspelejší a bohatší český trh sa vyvíja a štandardizuje rýchlejšie. Samozrejme, prispelo to aj k zrýchleniu vývoja na Slovensku," vysvetľuje Radoslav Augustín. Navyše, dlho trvalo, kým sa objavil seriál, ktorý by ukázal, že má význam do nakrúcania pôvodnej tvorby investovať. „Televízie vedeli, že seriály chcú, báli sa však začať, lebo chýbal úspešný prvolezec. Ním sa stal až seriál Susedia na Markíze."

Soap opera, sitcom a kriminálka

Nie je seriál ako seriál. Ako každý televízny žáner aj seriály sa delia na rôzne druhy. Z nich sú najštandardnejšie denný seriál (soap opera alebo daily soap), sitcom a kriminálny seriál. Medzi nimi sú dôležité rozdiely, ktoré zabezpečujú, že každý druh oslovuje divákov svojou rokmi overenou formou.
Denný seriál alebo soap opera je seriál, ktorého časti na seba dejovo nadväzujú, pričom každý diel by sa mal končiť tak, aby divák netrpezlivo čakal na pokračovanie. Medzi najznámejšie seriály patrí napríklad Dallas, Dynasty či Coronation Street. Česká televízna scenáristka Markéta Dočekalová v rozhovore (3. apríla 2006) pre ceska-media.cz vysvetľuje, že „soap opera vznikla okolo roku 1930 v USA vďaka spoločnosti Procter and Gamble, ktorá si objednala reláciu s cieľom osloviť ženy v domácnosti na predaj svojich produktov, najmä pracích práškov. Odtiaľ tiež pochádza názov - soap znamená v angličtine mydlo." Soap opera nie je telenovela, ako si to laici často zamieňajú, a je určená inteligentnému divákovi. Dočekalová, ktorá je aj organizátorkou mnohých tvorivých seminárov pripomína, že tento žáner sa vyučuje na univerzitách po celom svete - a keďže v rôznych krajinách sa soap opera vyvíjala rôzne, vyučuje sa soap opera austrálska, britská a americká.

Inou kategóriou je sitcom. Je to skratka názvu „situation comedy" - situačná komédia, čo tento žáner veľmi presne charakterizuje. „Sitcom je seriál, ktorý v každej časti veľmi presne koncentruje humor podľa dobre vymyslenej schémy. Postavy sitcomu sa na rozdiel od tých soapových vlastne nevyvíjajú, alebo len minimálne," vysvetľuje Stano Guštafík, dramaturg televízie Joj, ktorý o sitcome dokonca napísal diplomovú prácu. Jednotlivé diely sitcomu na seba nenadväzujú, takže divák nemusí vedieť, čo sa stalo v predchádzajúcej časti, stačí, aby poznal postavy. Medzi najznámejšie sitcomy patria Priatelia, Šou Billa Cosbyho či Seinfeld, na Slovensku je to Mafstory a Susedia.
Veľmi obľúbenou kategóriou je aj kriminálny seriál. „Kriminálka má so sitcomom spoločné to, že každá časť je úplne sebestačná. Jedna epizóda kriminálky mapuje vyšetrovanie jedného alebo dvoch zločinov, ťažisko je na vybudovanom napínavom príbehu a charaktery sú vlastne na druhom mieste," hovorí Stano Guštafík. „Pri dennom seriáli (soap opere) je to naopak - napätie tam síce stále musí byť, omnoho dôležitejšie však je, aby sa divák dokázal stotožniť s postavou alebo s postavami. Ak dôjde k empatii s hlavným protagonistom a ak ľudia v seriálových postavách vidia ľudí, akých bežne stretávajú na ulici, seriál má vyhrané. Špecifikom denného seriálu je už len to, že dni a týždne v seriáli podľa možnosti kopírujú skutočný čas."

Na slovenský spôsob

Pokusov nakrútiť pôvodný slovenský seriál tu bolo už niekoľko, väčšina sa však skončila neúspešne. Boli tu Silvánovci, Záchranári, Veľké srdce, Zborovňa... Možno naozaj bolo treba, aby sa v televíziách generačne povymieňali dramaturgovia, režiséri a scenáristi. Seriál treba vedieť robiť, nedá sa vymyslieť nejaký autentický „slovenský seriál" a pritom tvorcovia nebudú ovládať zákonitosti tvorby seriálu, nebudú mať know-how. Väčšina z nich si namýšľala, že ak predtým režírovali televízne inscenácie alebo dramaturgovali v divadle, vyrobiť úspešný seriál dokážu ľavou zadnou. Žiaľ, hlboko sa mýlili.

Nové projekty televízií už idú na istotu a snažia sa dôsledne dodržiavať štandardné postupy uplatňované vo svete. „Súvisí to s know-how, ktoré tu pred seriálom Medzi nami veľmi nebolo. Hovorím o Slovensku, v Čechách je seriálová tradícia úplne iná," vysvetľuje Guštafík. Zároveň sa však prispôsobujú potrebám trhu. „Napríklad sitcom je žáner, ktorý má veľmi presne dané pravidlá. Zaujímavé je, ako sa prispôsobuje napríklad stopáž televíznemu trhu. V USA bol a je sitcom nastavený na 25 minút, Mafstory sa vyšplhalo na 40 minút a zdá sa, že mu to neuškodilo, skôr naopak."

Rozdiel je aj v hereckom obsadení. Všeobecne platí, že do zahraničných seriálov sa obsadzujú druho- až treťoligoví herci. Videli ste niekedy v seriáli Toma Cruisa alebo Sharon Stoneovú? Naopak, v slovenských seriáloch hrá naša prvá liga. „Čo sa týka hercov, vysvetlenie je jednoduché. V porovnaní napríklad s USA na Slovensku film akoby pre hercov neexistoval. Keď spočítate seriály, ktoré sa robili a ktoré sa teraz chystajú, vyjde číslo, ktoré je väčšie ako počet slovenských filmov pre kiná. Ak nejaký slovenský herec bude trvať na tom, že je prvotriedny v americkom zmysle, môže sedieť doma a čakať, kým sa mu neozve filmový producent. Veľký kšeft z toho mať nebude."

Pohľad do zákulisia seriálov

Tento rok budú slovenské televízie vysielať (ak všetko dobre pôjde) štyri pôvodné slovenské seriály. Z nich dva sú pokračovaním úspešných seriálov z minulého roku, dva sú novinky. Všetko stojí a padá na schopných tvorcoch a tých je na Slovensku zatiaľ málo. Vymyslieť dobrý námet na seriál, vypracovať projekt, ponúknuť ho televízii a dosiahnuť, aby ho televízia kúpila a začala nakrúcať, vyžaduje skúsenosti a najmä výdrž. Zatiaľ čo Ordinácia v ružovej záhrade a Mafstory sú už zabehnuté seriály, na ktoré si diváci zvykli a dosahujú výborné parametre sledovanosti, nové seriály ešte len čaká „skúška správnosti". Čo teda slovenských divákov čaká tento rok?

Márgit úspešnejšia ako prezident

Sitcom Mafstory má za sebou už päťdesiat pokračovaní a je dôkazom, že slovenských divákov netreba podceňovať. Čierny, niekedy až absurdný humor, drsný jazyk obohatený o vulgarizmy, rázovité postavičky začínajúce obľúbenou Márgit, cez famózneho Banána, alkoholika Bélu, až po šéfa mafie Aliho si získali srdcia divákov. Novoročný príhovor tety Márgit mal vyššiu sledovanosť ako príhovor prezidenta Gašparoviča, čo znamená, že vyrástla nová generácia divákov, ktorá si radšej vypočuje pravdu z úst seriálových postáv, ako rozprávky z úst politika. Pritom Mafstory sa vyrába vo veľmi hektickom tempe v hangáre, ktorý kedysi slúžil ako vila v realityshow VyVolení. „Vyrábame vždy naraz dve časti za dva dni. Nakrúcaniu predchádza niekoľkodňové zháňanie rekvizít a kostýmov. Každý deň sa nakrúti približne dvanásť scén. Niekedy je to nervózny stres, inokedy sa nájde čas aj na žarty, ale vždy je to naháňačka," prezrádza dramaturg Mafstory Stano Guštafík. „Moje najobľúbenejšie sú však kávičkové prestávky na dvore vily. Tam sa preberie všetko, hlavne s hercami a režisérmi Ivanom Predmerským a Karolom Vosátkom."

Hlavná dejová línia Mafstory je určená dopredu, ale celkovo je to zmes nápadov dramaturga, scenáristov, ale aj režisérov a hercov. Často sa stáva, že zo zdanlivej maličkosti sa vyvinie silná línia. Takto to napríklad bolo s celým Veľkým Mederom, v ktorom sa sitcom „akože" odohráva. Pôvodne bol v scenári napísaný ako Tešedíkovo, Peter Batthyany alias Banán si to zmenil na Meder, a tak to už zostalo.

Samozrejme, ani nakrúcanie sitcomu nie je zakaždým zábava.„Komplikované obdobie sme zažívali v čase, keď došlo k výmene starého šéfa Rudyho Molnára za Aliho Krasňanského. Zmena, ktorá sa vtedy udiala, však napokon naštartovala nové časy Mafstory, v ktorých sa nám začalo viac dariť. Myslím si, že nik z hercov Mafstory nemá nejaké veľké maniere. Musím ich pochváliť, sú veľmi disciplinovaní a pri každom nakrúcaní cítiť, že majú Mafstory veľmi radi. Preto sa niekedy stalo, že sme bez veľkých emócií vyrábali aj niekoľko hodín nad plán alebo keď sa na pľaci ocitol nie najlepší scenár, herci nám pomohli svojou improvizáciou."

Ordinácia je občas hotová alchýmia

Ľudí stále vzrušovali tajomstvá, ktoré sa skrývajú medzi bielymi stenami nemocníc a kliník. S tým operuje aj seriál Ordinácia v ružovej záhrade, ktorý televízia Markíza vysiela od apríla minulého roku. „Seriál takéhoto dejového rozsahu a s toľkými postavami tu ešte nebol. Netvrdím, že je to jediný slovenský seriál, v nedávnej minulosti tu predsa vznikli seriály Medzi nami, Rodinné tajomstvá, ale produkčne aj dramaturgicky je to veľmi ťažké porovnať. Všetci sme nesmierne radi, že vzniká pôvodná slovenská tvorba, kde sa môže tvorivo realizovať mnoho kvalitných hercov, režisérov a autorov. A podľa môjho názoru sa to všetci snažíme robiť najlepšie, ako vieme," hovorí dramaturg seriálu Roman Olekšák. „Nakrúca sa v blokoch - režisér nakrúca tri diely naraz. Umožňuje im to lepšie vnímať kontinuitu príbehu a produkcia zasa dokáže efektívnejšie využívať čas, lebo pri takom počte postáv, ktoré hrajú navyše najlepší, a teda aj najvyťaženejší herci, je niekedy hotová alchýmia nájsť termíny, keď môžu spolu nakrúcať. Takže sa nakrúcajú všetky obrazy, v ktorých konkrétni herci hrajú spolu. Nedá sa pri tom brať ohľad na chronológiu príbehu, takže nie je výnimočné, keď herci odohrajú scény, ktoré sa stanú neskôr ako tie, ktoré budú nakrúcať po nich."

Ordinácia v ružovej záhrade sa nakrúca podľa predlohy seriálu českej televízie Nova. Od českých susedov však naši scenáristi a dramaturgovia prebrali len základné dejové prvky, postavy a vzťahy. „Príbeh Ordinácie nie je dielom jedného ani dvoch ľudí. V prvej fáze si v dramaturgii určíme hrubé dejové línie, snažíme sa rozmýšľať čo najďalej do budúcnosti. K týmto návrhom sa potom vyjadrujú režiséri, produkcia, konzultanti. Výsledný materiál slúži ako mapa pre dvoch storylinistov, ktorí majú za úlohu hrubo načrtnuté príbehy prepísať do obrazov."

Panelák - miesto, kde to žije

Televízia Joj má však okrem Mafstory, čo sa vysiela neskoro večer, aj ďalšie horúce želiezko. Panelák je pôvodný slovenský denný seriál, ktorý vymyslel Andy Kraus. Pracuje na ňom aj scenáristicky spolu s Tomášom Jančom, dramaturgickej taktovky sa zhostil opäť Stano Guštafík. „Požiadavka na daily soap prišla ešte v roku 2006. V tom čase som sa však plne venoval prvej sérii Susedov, takže nebol čas na takýto projekt. Na jar roku 2007 prišiel Tomáš Jančo s prvým námetom, a ten sme spolu dávali približne tri mesiace dohromady, až vnikol kompletný osemdesiatstranový námet tzv. biblia, pilotná časť a päť storylinov," hovorí Andy Kraus o zrode slovenského daily soapu. Nakrúcanie Paneláku je intenzívne - v ateliéri na Kolibe, kde stoja interiéry, sa pracuje desať hodín každý pracovný deň a cez víkendy sa nakrúcajú exteriéry. Denne priemerne osemnásť scén. „Možno čakáte nejakú veselú historku z nakrúcania, ale asi vás sklamem. Pre mňa je najväčšou zaujímavosťou sledovať hercov v emotívnych scénach. Po Uragánoch a Susedoch je pre mňa veľmi zaujímavé sledovať, ako vyzerajú scény vážnejšieho charakteru v podaní talentovaných hercov. A zatiaľ vládne obojstranná spokojnosť. Hercom sa páčia moje texty a mne sa páči, ako sa ich zhostili," dodáva Andy Kraus.

Mesto tieňov čerpá zo skutočnosti

Prvý slovenský kriminálny seriál sa tento rok objaví na obrazovkách Markízy. „Ku kriminálnemu žánru mala naša produkčná spoločnosť vždy blízko. Už pri tvorbe Najväčších kriminálnych prípadov Slovenska nám napadla myšlienka, že by bolo skvelé robiť prípady v hranej podobe. Najužší tím tvorcov tohto dokumentárneho seriálu sa preto rozhodol, že napíše námet na hraný seriál. Boli to Peter Bebjak, Róbert Šveda, Rasťo Šesták a Diana Kacarová. Verili sme, že ľudí tento žáner zaujíma a v slovenských televíziách takýto pôvodný formát chýba," vysvetľuje rozhodnutie pustiť sa do neprebádaných vôd producent seriálu Rasťo Šesták zo spoločnosti D.N.A. „Mesto tieňov vychádza z reálnych trestných činov, ktoré sa stali na Slovensku, sú dotvárané aj fikciou. V jednotlivých častiach ľudia budú môcť spoznať konkrétne dejinné udalosti."

Nakrúcanie je náročné časovo aj produkčne, keďže sa nakrúca v reálnom prostredí. Kriminálka je navyše veľmi špecifický žáner, a tak tvorcovia od začiatku každú vec konzultujú s odborníkmi z oblasti kriminalistiky. „Pri tvorbe scenára sme spolupracovali s Jozefom Vachálkom, ktorý dlhé roky pracoval ako kriminalista. Vďaka jeho práci sa dostali za mreže najväčší zločinci Slovenska, ako boli sérioví vrahovia Ondrej Rigo alebo Jozef Slovák. On nás oboznamoval s prácou kriminalistov a polície. Druhým takým významným konzultantom bol Vlasto Zamboch. Mali sme samozrejme odborníkov na fyzický výcvik policajtov - herci ho museli absolvovať. Ako aj množstvo odborníkov z oblasti balistiky, daktyloskopie, zbraní či súdneho lekárstva."

Samá chyba

Nemôžeme sa tváriť, že pred rokom 2005 pôvodná slovenská tvorba neexistovala. Jednotlivé pokusy však zapadli prachom tak, že ich televízie odmietajú reprízovať a niektorým sa dokonca podarilo skončiť v prepadlisku dejín už počas prvých častí.

Najväčším producentom seriálov bola tesne po rozdelení Československej televízie samozrejme STV. Seriál pre deti Škriatok (1995) sa stal nepomerne úspešnejším než dva projekty s ekonomicko-spoločenskou tematikou Invest Story (1994) a Leader (1995), ktoré vznikli na objednávku ministerstva financií. V roku 1997 prišiel čas na prvý slovenský sitcom Duchovia a o rok neskôr STV vzdala hold tatranským záchranárom v menej úspešnom seriáli Horská služba. S podobnou tematikou a úspechom na obrazovky v roku 2003 uviedli seriál Záchranári. V roku 1999 predstavila novovzniknutá televízia Luna ďalší komediálny seriál - Zborovňa. Druhú sériu Zborovne už nakrútila STV v roku 2003. Do absolútneho zabudnutia upadol ďalší pokus STV o sitcom, ktorý prišiel tesne po Zborovni - Marlen.

Po vzniku Televízie Markíza sa na obrazovkách zjavili hneď dva seriály - Silvánovci a Veľké srdce, oba s mnohými produkčnými problémami.

Doteraz najvýraznejšími pokusmi boli projekty z jesene v roku 2005. Slovenská televízia nasadila rodinný seriál Rodinné tajomstvá, ktorý sa však skončil po troch mesiacoch. Televízia Markíza začala vysielať seriál Medzi nami; ten vydržal o tri mesiace dlhšie.

(spracované podľa www.medialne.sk)

Čo nás čaká

Slovenská televízia

Začiatkom tohto roku priniesol portál medialne.sk prehľad pripravovaných slovenských seriálov. Tretieho januára Slovenská televízia figurovala v troch projektoch z dvanástich. Spomínali sa dva denné alebo rodinné seriály a jedna kriminálka. Dnes STV prezrádza ešte menej než pred mesiacom. „Slovenská televízia má vo svojom programovom koncepte na rok 2008 aj realizáciu pôvodnej dramatickej tvorby. V tejto chvíli by sme ešte neradi komunikovali konkrétne tituly, projekty sa nachádzajú v prípravnej fáze," hovorí Jozef Gogola z PR oddelenia televízie.

Joj

Televízia Joj si na tento rok pripravila tri vlastné tituly. Sitcom Mafstory o problémoch mafiánskej rodiny pokračuje aj naďalej, denný seriál Panelák začína 18. februára o 21.15.

Televízia Markíza

Na obrazovky najsledovanejšej televízie sa po prestávke vráti Ordinácia v ružovej záhrade, nakrúca sa aj kriminálny seriál Mesto tieňov. Podľa hovorkyne Oľgy Dúbravskej TV Markíza pracuje na viacerých konceptoch formátu sitcom a jej cieľom je vybrať najlepšiu alternatívu. Diváci TV Markíza uvidia už čoskoro sitcom na svojich obrazovkách." Podľa niektorých informácií by malo ísť buď o sitcom z lekárskeho prostredia Sestričky Andyho Krausa, alebo Obecný úrad Petra Marcina.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 444
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 366
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 366
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 7 003
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 958
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 106
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 002
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 540
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 901
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 555

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop