Eli Roth, režisér Hostela, by to spravil asi takto: hrdinovi by dal do rúk dve ostré britvy, podfarbil mu oči krvou a krvou by ho aj celého ostriekal. Zdrojom by bola tepna dôstojného chlapa, ktorý mal jednu smolu. V ten deň bol neoholený.
Rothov hrdina by si viackrát overil, že hrdlo obete je naozaj rozpárané, potom by stúpil na páčku pod holičským kreslom a telo zosunul do úkrytu v pivnici.
A Tim Burton to spravil takto: hrdinovi dal do rúk dve ostré britvy, podfarbil mu oči krvou a krvou ho aj celého ostriekal. Zdrojom bola tepna dôstojného chlapa, ktorý mal jednu smolu. V ten deň bol neoholený.
Burtonov hrdina si viackrát overil, že hrdlo obete je naozaj rozpárané, potom stúpil na páčku pod holičským kreslom a telo zosunul do úkrytu v pivnici.
Aj v zabíjaní švábov môže byť šarm
Rozdiel je v tom, že Burton naučí svojho filmového holiča spievať, že spievať vedia aj všetci okolo a že teda z príbehu bude muzikál.
Nie je to nový muzikál, aj na Broadwayi sa hral v rôznych verziách v minulom storočí. S Burtonom však býva všeličo iné.
Príbeh o holičovi, ktorý sa po rokoch vracia z väzenia do Londýna a mstí sa za nespravodlivé odsúdenie a smrť svojej ženy, rozvíja do detailov a s ľahkosťou. Je majster vizuálnych kúziel, aj morbídne obrazy majú jeho typický šarm. Aj také zabíjanie švábov v meste, ktoré nazýva mokvajúcim vredom, je hravé.
A ešte k tomu, má svojho blízkeho kamaráta Johnnyho Deppa. Ten vie postavu presne uchopiť, a hoci je v Burtonových fantaskných filmoch už ako inventár, stále prekvapuje a hrá naozaj magicky.
Príťažlivo zachmúrený Johnny
Pre postavu mizantropického holiča Sweeneyho Todda si vymyslel nenávistný a zároveň bolestínsky pohľad, akoby neprítomný, ale ťaživý. Nezmäkčí ho na nikom.
Ani v predstave, ktorú si o ňom vysnívala jeho zamilovaná komplicka pani Lovettová. Napríklad, ako spolu s ňou sedí v námorníckej kombinéze pri mori alebo ako pred oltárom zahmká áno. Scény šťastia sú akoby vždy proti jeho vôli.
Im dvom viac pasuje gastronomické podnikanie a cynické (ale inak rozkošné) dueto o koláčikoch – na zoznámenie z mačacieho, v tvrdšej verzii aj z ľudského mäska. No a sympaťákom je popri nich aj italiano Sacha Baron Cohen. Nielen svojimi holičskými zručnosťami a fešáckym účesom konkuruje Sweeneymu.
Dobrú nechuť
To všetko nás u Burtona a Deppa neprekvapuje. Prekvapuje, ako málo to tentoraz účinkuje.
Morbídny humor zabili dlhé pesničky. Nie je medzi nimi jediný hit, čo je základom pre dobrý muzikál. A nie je to ani poriadny horor, iba slabá paródia. Žánrový mix sa nevydaril, jeden prvok vybíja druhý. Britva bola ostrá a rozhodná iba v rukách Sweeneyho, Burton akoby pracoval s tupou žiletkou.
Jediné, čoho je v tomto filme naozaj dosť a v čom sa Tim prekonal, sú nechutnosti. Nekonečné podrezávanie hrdiel, mletie ľudského mäsa, Londýnčania objedajúci sa tajomnými koláčikmi – to nie je v ničom iné ako tie pokleslé horory, z ktorých sa on tak rád jemne vysmieva.
Fanúšikovia dvojice Tim Burton a Johnny Depp by to možno nikdy nepriznali. Ani pre nás to nie je ľahké, ale niekto by to povedať mal. Tento horormuzikál je tak trochu dlhý. Alebo takto: nudný.
Hudobné zmeny
Danny Elfman patrí medzi skladateľov, čo sú okamžite rozpoznateľní. Burton s ním robil skoro vždy, v muzikáli Sweeney Todd však použil hudbu Stephena Sondheima.
Sondheim je muzikálový profík, čo zároveň znamená, že skladá univerzálnu hudbu plnú klišé. Preto má Burtonov film úplne inú poetiku. Žiaľ, okradnutú o Elfmanove nápady, ktoré pasovali ponurým príbehom s gotickou atmosférou a vedeli ich posunúť ďalej.
Naopak, príjemným prekvapením je spievanie Johnnyho Deppa. Hoci svoje okolie trochu znervózňoval – dva mesiace pred nakrúcaním od neho autori nepočuli ani notu. Vedeli, že hudbe rozumie, veď mal kedysi kapelu a hral v nej na gitaru, ale nespieval.
Sondheim sa musel upokojovať, že Johnny nie je hlúpy a nedal by sa na niečo, na čo nemá. A Depp naozaj cvičil, ale nie u hlasového pedagóga. V tichosti sa chystal s kamarátom z kapely. Napokon z neho bola nadšená aj priateľka Vanessa Paradis.
Keď sa už Johnny takto rozospieval, bolo by fajn, keby to nabudúce bolo v Elfmanových melódiách. (her, kk)
Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street (Sweeney Todd: The Demon Barber of Fleet Street)
USA 2007, 116 minút
Réžia: Tim Burton. Scenár: John Logan. Námet a hudba: Stephen Sondheim, Hugh Wheeler. Kamera: Dariusz Wolski.
Hrajú: Johnny Depp, Helena Bonham Carterová, Alan Rickman, Sacha Baron Cohen
Premiéra v SR: včera v bratislavskom kine Aupark
