A poriadne si to užite!

Sedemsto ľudí, ktorí jedenásť dní makajú na jednom z najväčších európskych filmových festivalov. Bez zárobku. Čisto preto, že im tá atmosféra pripadá "fantastická". Všade žiaria obrovské kytice jemných tulipánov, ktoré kontrastujú s logom dravého tigra.

Centrála De Doelen, hoci v nej nie sú najväčšie mutliplexy, práve tá je epicentrom festivalového diania.

Po večeroch padajú bicykle, prímorský vietor je zúrivo mohutný. Po nociach prekvapí snehová smršť. To všetko vám môže uniknúť. Lebo práve vtedy budete sedieť v kine. Rotterdam.Epicentrom diania na Medzinárodnom filmovom festivale Rotterdam je centrálu De Doelen. Tam nájde novinár veľa vecí, bez ktorých by na festivale zrejme neprežil - akreditáciu, informácie o ubytovaní, počítače a najmä tašku s katalógmi. Prehrabať sa tou hrubou "buchlou" je základom úspechu pri výbere filmov. Mnohé z titulov, ktoré sa uvádzajú v Rotterdame, sem totiž prichádzajú ako najčerstvejšie novinky a zažívajú tu premiéru. A niektoré aj derniéru.

Novinári dostanú za akreditačný poplatok (medzi 40 a 70 eur) svoje visačky - vstupenky do filmového raja. S nimi majú voľný vstup na "premietania pre novinárov a profesionálov", ktoré sa odohrávajú v šiestich sálach. Najatraktívnejšie sú však premietania pre verejnosť, majú skutočnú festivalovú atmosféru. Aj preto, že tam chodia diskutovať s divákmi aj samotní režiséri. Niektoré snímky boli však už týždeň vopred vypredané (napríklad taký animovaný Persepolis), a to aj napriek tomu, že premietania pre verejnosť sa odohrávali v 21 kinosálach.

Iba taký detail

Pred pokladňami sa vinuli nevábne dlhé šory, našťastie pre novinárov boli pripravené samostatné pokladne. (Žeby inšpirácia pre slovenské festivaly?) V nich si šťastne privilegovaný novinár mohol vybrať šesť lístkov na nasledujúci deň. Systém je nastavený tak, že ho nezaujíma, či si novinár vymyslel hlúpu kombináciu, v ktorej sa mu jednotlivé filmy časovo prelínajú. Môže to skombinovať hlava-nehlava, ak mu neprekáža, že síce uvidí dva filmy, ale buď bez záveru alebo bez začiatku. Takúto voľnosť dokážem oceniť, najmä po skúsenosti z (inak môjho najobľúbenejšieho slovenského) Medzinárodného filmového festivalu Bratislava, kde systém nedovoľuje, aby sa filmy prekrývali, hoci len päť minút.

Kinematografii v Rotterdame vládne Ázia, stretnete tu dosť (občas aj nekriticky obdivovaných) režisérov z Filipín, Malajzie, či Thajska. No atmosféru takejto udalosti vytvárajú ľudia, ktorí na festivale pracujú. Nehovoríme o 120 festivalových zamestnancoch, ale o 700 dobrovoľníkoch, z ktorých cítiť radosť, že môžu byť "pri tom".

"Som tu už desiaty rok. Proste ma to tu baví," tvrdí štyridsiatnik, ktorý sa prihovára mojej kamarátke Nandini, novinárke z Indie, ktorá nahlas pri večeri rozmýšľa, že by jednu noc oželela filmy a šla si pozrieť niečo, čo v Indii nemá šancu vidieť - striptízový bar. Nakoniec skončila opäť v kine, 25 eur za vstup sa jej zdalo priveľa.

"Ako vysokoškoláci máme dosť veľa prázdnin, tak sme si zvykli tráviť 11 dní tu. Je to ako dovolenka - časť dňa pracujeme, ale potom máme zadarmo dva lístky do kina a kupóny na jedlo a nápoje. Už sme tu druhý rok," hovoria dvaja mladí Holanďania z videotéky. Efekt tohto nadšenia dobrovoľníkov je výrazný - na festivale som nestretla človeka, ktorý by nebol ochotný pomôcť, poradiť, napríklad orientovať sa v labyrinte hlavnej festivalovej budovy. Ešte aj keď mi vydávali v pokladni lístky, nezabudli vždy popriať: "A poriadne si užite ten festival!" Detail, ale predsa len nezvyk.

Bez poslednej otázky

Pre novinára je životne dôležité, aby sa na festivale vyskytovalo dostatok známych hviezdičiek a pravidelný prísun tlačových konferencií. Zabudnite na to. Celebrity vraj vynášajú von z kinosál, aspoň toľko traduje anekdota. A tlačovky? To je príliš konzervatívne. Tento rok boli dve - jedna s ruským režisérom Alexandrom Sokurovom. No nenazvala by som ju tlačovkou. Ruský režisér sedel za stolom s holandským režisérom a medzi nimi gestikulovala excitovaná moderátorka. Jej úlohou bolo stimulovať debatu medzi dvoma režisérmi. Novinári - ako obecenstvo - dostali zanedbateľný priestor na otázky počas posledných piatich minút.

Najviac pobavil Alexander Sokurov, ktorý bol nespokojný s moderátorkou. "Mohli by ste vašu otázku preformulovať trochu jednoduchšie a menej kvetnato? Takto jej nerozumiem," poprosil ju niekoľkokrát.

Druhá tlačovka bola neplánovaná a patrila filmu z Afriky. Originálny bol spôsob jej oznámenia. Zrazu sa v De Doelen vyrojili sci-fi postavičky v bielych kombinézach s baterkami v rukách, ktoré prerušili dianie rôznymi pazvukmi a zahlásili neočakávanú tlačovku. Dokonca aj jeden z najrešpektovanejších taiwanských režisérov Tsai Ming--Liang zostal prekvapený. Na festivale nebol prvýkrát, ale taký poplach si nepamätal.

V tej chvíli sme spolu sedeli na múriku pri okne a debatovali o súčasnej kinematografickej situácii - to bol akože náš oficiálny rozhovor. Hoci na Slovensku sme od neho mohli vidieť len dva filmy, aj to len na festivale, v Rotterdame ho vnímajú ako filmársku perlu. Tento múdry muž nechal dojem najmä po ľudskej stránke - aj keď hovoril o nepríjemných veciach, nezmizol mu úprimný úsmev z tváre. Vôbec som sa nečudovala, že počas rozhovoru prichádzali za ním iní filmári a familiárne ho tľapkali a objímali.

Podobne to bolo aj s ukrajinským režisérom Sergejom Loznitsom - sedeli sme len tak na schodíkoch - opäť akože oficiálny rozhovor. Interview sa tu totiž neodohrávajú v stresovej atmosfére. Ich priebeh nesledujú otravné asistentky, ktorých náplňou na iných festivaloch je neustále pripomínať, že "toto je už posledná otázka".

Bez mena a bez krajiny

Samozrejme, k festivalu patrí množstvo pártys. No nie všetci holdujú dídžejovi, ktorý púšťa "hity" akoby sa práve vrátil zo svadby, alebo drsnej holandskej hip-hopovej kapele Duivel. Našťastie, rotterdamské krčmy a kaviarne majú skutočného genia loci a pri nočných rozhovoroch si ani nevšimnete, že barman oznamuje záverečnú. Najzúfalejšia verzia festivalovej noci by sa teda mohla zdať tá, ktorú novinár presedí v kancelárii festivalového denníka Daily Tiger, keď píše do noci článok. No nakoniec sa aj to overilo ako skvelá platforma pre rozhovory o filme.

Hoci mnohé z filmov ukazovali, aká nevyspytateľná a hlboká je ľudská samota a ako sme v konečnom dôsledku všetci stratení a opustení, práve tento melancholický smútok Rotterdame nepocítite. Väčšina ľudí je tu naladených na filmy, chcú o nich neustále debatovať a aj ľudia, ktorí v Rotterdame bývajú, si pochvaľujú, že toľko alternatívnych hláv pokope tam nie je bežné vidieť.

Prvou otázkou pri zoznamovaní teda nie je, odkiaľ pochádzaš a nie vždy príde na rad aj meno. Tá zásadná otázka znie: "Čo ste videli?" má len jednu obmenu: "Čo dobré ste videli?"

FOTO - IFF ROTTERDAM

Ľudia sa vás na festivale nepýtajú odkiaľ ste, ale čo dobré ste videli.

Alexander Sokurov s Ľudmilou Cvikovou, Slovenkou, ktorá už roky pripravuje festivalový program.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 16 070
  2. Moskva alebo Petrohrad? 6 388
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 292
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 130
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 378
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 941
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 881
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 718
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 638
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 496

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

Šéf Fondu na podporu umenia: Odborníkov je málo, bojujeme s konfliktom záujmov

Prioritami pre fond na nasledujúci rok sú národné výročia. Stanovilo to ministerstvo.

ROZHOVOR

Viliam Klimáček: Musel som prekonať Dubčekovu auru dobráka

Bol mužom minulosti. Film o ňom sa pýta, prečo ho všetci milovali.

Na hymnu Nežnej revolúcie chce Ivo Hoffman zabudnúť. Napísal jej opačnú verziu

Už desať rokov nehral na gitare, spoločnosť ho sklamala.

Chceli hymnickú pieseň, v ktorej bude slovo Rosa

Pustite si najväčšie hity pesničkára Wabiho Daněka.