A poriadne si to užite!

Sedemsto ľudí, ktorí jedenásť dní makajú na jednom z najväčších európskych filmových festivalov. Bez zárobku. Čisto preto, že im tá atmosféra pripadá "fantastická". Všade žiaria obrovské kytice jemných tulipánov, ktoré kontrastujú s logom dravého tigra.

Centrála De Doelen, hoci v nej nie sú najväčšie mutliplexy, práve tá je epicentrom festivalového diania.

Po večeroch padajú bicykle, prímorský vietor je zúrivo mohutný. Po nociach prekvapí snehová smršť. To všetko vám môže uniknúť. Lebo práve vtedy budete sedieť v kine. Rotterdam.Epicentrom diania na Medzinárodnom filmovom festivale Rotterdam je centrálu De Doelen. Tam nájde novinár veľa vecí, bez ktorých by na festivale zrejme neprežil - akreditáciu, informácie o ubytovaní, počítače a najmä tašku s katalógmi. Prehrabať sa tou hrubou "buchlou" je základom úspechu pri výbere filmov. Mnohé z titulov, ktoré sa uvádzajú v Rotterdame, sem totiž prichádzajú ako najčerstvejšie novinky a zažívajú tu premiéru. A niektoré aj derniéru.

Novinári dostanú za akreditačný poplatok (medzi 40 a 70 eur) svoje visačky - vstupenky do filmového raja. S nimi majú voľný vstup na "premietania pre novinárov a profesionálov", ktoré sa odohrávajú v šiestich sálach. Najatraktívnejšie sú však premietania pre verejnosť, majú skutočnú festivalovú atmosféru. Aj preto, že tam chodia diskutovať s divákmi aj samotní režiséri. Niektoré snímky boli však už týždeň vopred vypredané (napríklad taký animovaný Persepolis), a to aj napriek tomu, že premietania pre verejnosť sa odohrávali v 21 kinosálach.

Iba taký detail

Pred pokladňami sa vinuli nevábne dlhé šory, našťastie pre novinárov boli pripravené samostatné pokladne. (Žeby inšpirácia pre slovenské festivaly?) V nich si šťastne privilegovaný novinár mohol vybrať šesť lístkov na nasledujúci deň. Systém je nastavený tak, že ho nezaujíma, či si novinár vymyslel hlúpu kombináciu, v ktorej sa mu jednotlivé filmy časovo prelínajú. Môže to skombinovať hlava-nehlava, ak mu neprekáža, že síce uvidí dva filmy, ale buď bez záveru alebo bez začiatku. Takúto voľnosť dokážem oceniť, najmä po skúsenosti z (inak môjho najobľúbenejšieho slovenského) Medzinárodného filmového festivalu Bratislava, kde systém nedovoľuje, aby sa filmy prekrývali, hoci len päť minút.

Kinematografii v Rotterdame vládne Ázia, stretnete tu dosť (občas aj nekriticky obdivovaných) režisérov z Filipín, Malajzie, či Thajska. No atmosféru takejto udalosti vytvárajú ľudia, ktorí na festivale pracujú. Nehovoríme o 120 festivalových zamestnancoch, ale o 700 dobrovoľníkoch, z ktorých cítiť radosť, že môžu byť "pri tom".

"Som tu už desiaty rok. Proste ma to tu baví," tvrdí štyridsiatnik, ktorý sa prihovára mojej kamarátke Nandini, novinárke z Indie, ktorá nahlas pri večeri rozmýšľa, že by jednu noc oželela filmy a šla si pozrieť niečo, čo v Indii nemá šancu vidieť - striptízový bar. Nakoniec skončila opäť v kine, 25 eur za vstup sa jej zdalo priveľa.

"Ako vysokoškoláci máme dosť veľa prázdnin, tak sme si zvykli tráviť 11 dní tu. Je to ako dovolenka - časť dňa pracujeme, ale potom máme zadarmo dva lístky do kina a kupóny na jedlo a nápoje. Už sme tu druhý rok," hovoria dvaja mladí Holanďania z videotéky. Efekt tohto nadšenia dobrovoľníkov je výrazný - na festivale som nestretla človeka, ktorý by nebol ochotný pomôcť, poradiť, napríklad orientovať sa v labyrinte hlavnej festivalovej budovy. Ešte aj keď mi vydávali v pokladni lístky, nezabudli vždy popriať: "A poriadne si užite ten festival!" Detail, ale predsa len nezvyk.

Bez poslednej otázky

Pre novinára je životne dôležité, aby sa na festivale vyskytovalo dostatok známych hviezdičiek a pravidelný prísun tlačových konferencií. Zabudnite na to. Celebrity vraj vynášajú von z kinosál, aspoň toľko traduje anekdota. A tlačovky? To je príliš konzervatívne. Tento rok boli dve - jedna s ruským režisérom Alexandrom Sokurovom. No nenazvala by som ju tlačovkou. Ruský režisér sedel za stolom s holandským režisérom a medzi nimi gestikulovala excitovaná moderátorka. Jej úlohou bolo stimulovať debatu medzi dvoma režisérmi. Novinári - ako obecenstvo - dostali zanedbateľný priestor na otázky počas posledných piatich minút.

Najviac pobavil Alexander Sokurov, ktorý bol nespokojný s moderátorkou. "Mohli by ste vašu otázku preformulovať trochu jednoduchšie a menej kvetnato? Takto jej nerozumiem," poprosil ju niekoľkokrát.

Druhá tlačovka bola neplánovaná a patrila filmu z Afriky. Originálny bol spôsob jej oznámenia. Zrazu sa v De Doelen vyrojili sci-fi postavičky v bielych kombinézach s baterkami v rukách, ktoré prerušili dianie rôznymi pazvukmi a zahlásili neočakávanú tlačovku. Dokonca aj jeden z najrešpektovanejších taiwanských režisérov Tsai Ming--Liang zostal prekvapený. Na festivale nebol prvýkrát, ale taký poplach si nepamätal.

V tej chvíli sme spolu sedeli na múriku pri okne a debatovali o súčasnej kinematografickej situácii - to bol akože náš oficiálny rozhovor. Hoci na Slovensku sme od neho mohli vidieť len dva filmy, aj to len na festivale, v Rotterdame ho vnímajú ako filmársku perlu. Tento múdry muž nechal dojem najmä po ľudskej stránke - aj keď hovoril o nepríjemných veciach, nezmizol mu úprimný úsmev z tváre. Vôbec som sa nečudovala, že počas rozhovoru prichádzali za ním iní filmári a familiárne ho tľapkali a objímali.

Podobne to bolo aj s ukrajinským režisérom Sergejom Loznitsom - sedeli sme len tak na schodíkoch - opäť akože oficiálny rozhovor. Interview sa tu totiž neodohrávajú v stresovej atmosfére. Ich priebeh nesledujú otravné asistentky, ktorých náplňou na iných festivaloch je neustále pripomínať, že "toto je už posledná otázka".

Bez mena a bez krajiny

Samozrejme, k festivalu patrí množstvo pártys. No nie všetci holdujú dídžejovi, ktorý púšťa "hity" akoby sa práve vrátil zo svadby, alebo drsnej holandskej hip-hopovej kapele Duivel. Našťastie, rotterdamské krčmy a kaviarne majú skutočného genia loci a pri nočných rozhovoroch si ani nevšimnete, že barman oznamuje záverečnú. Najzúfalejšia verzia festivalovej noci by sa teda mohla zdať tá, ktorú novinár presedí v kancelárii festivalového denníka Daily Tiger, keď píše do noci článok. No nakoniec sa aj to overilo ako skvelá platforma pre rozhovory o filme.

Hoci mnohé z filmov ukazovali, aká nevyspytateľná a hlboká je ľudská samota a ako sme v konečnom dôsledku všetci stratení a opustení, práve tento melancholický smútok Rotterdame nepocítite. Väčšina ľudí je tu naladených na filmy, chcú o nich neustále debatovať a aj ľudia, ktorí v Rotterdame bývajú, si pochvaľujú, že toľko alternatívnych hláv pokope tam nie je bežné vidieť.

Prvou otázkou pri zoznamovaní teda nie je, odkiaľ pochádzaš a nie vždy príde na rad aj meno. Tá zásadná otázka znie: "Čo ste videli?" má len jednu obmenu: "Čo dobré ste videli?"

FOTO - IFF ROTTERDAM

Ľudia sa vás na festivale nepýtajú odkiaľ ste, ale čo dobré ste videli.

Alexander Sokurov s Ľudmilou Cvikovou, Slovenkou, ktorá už roky pripravuje festivalový program.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 117
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 414
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 323
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 053
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 095
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 196
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 092
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 961
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 064
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 037

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

DOMOV

Facebook Live: Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

V sobotu 29. apríla uplynulo presne 21 rokov od okamihu, kedy tragicky zahynul Róbert Remiáš.

ŠPORT

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

PLUS

Nevstupovať. Iba ak zháňate hašiš (reportáž)

Boli sme na mieste, ktoré funguje ako európsky veľkosklad drog.

Neprehliadnite tiež

Nová Cvernovka: Komunity tu majú budúcnosť

Prvého mája sa po prvý raz otvárajú ateliéry bývalej Cvernovky v nových priestoroch.

Sisi bola len manželka. Zato Mária Terézia vzkriesila monarchiu

Narodila sa pred tristo rokmi. Teraz o nej vzniká dvojdielny film v koprodukcii štyroch krajín.

Vychovala sebeckých synov. Obetavá Baba z ľadu teraz zaujala v Amerike

Film so Zuzanou Kronerovou získal cenu za scenár na prestížnom festivale Tribeca.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop