Okrem staršícholejomalieb z absolventského cyklu Pod povrchom (verejnosť ich pozná odleta minulého roku, z výstavy diplomantov bratislavskej výtvarnej vysokej školya záujemcovia o nich vedia i z posledných aukcií súčasného umenia, alebo zosúťažnej prehliadky Maľba 2007), sa na aktuálnej výstave stretneme sobrazmi celkom novými, nielen chronologicky, ale aj vzhľadom na maliarkinumelecký vývin. Jednotiacim momentom oboch častí kolekcie je človek - postava,polpostava alebo tvár; figúra v priestore, dvojica či detail ľudského tela - sjedinou výnimkou: Be alone, červená sofa, pri ktorej je však človek tiežneodmysliteľný. Bol tam, či bude. Absencia figúry tu ešte viac podčiarkujeďalšiu dôležitú črtu Mikyškovej malieb - zachytenie určitej, ťažkopopísateľnej, atmosféry. Monika sama svoj tvorivý prístup označuje za"intuitívnu tvorbu", za "prostoreké prežívanie reality okoloseba". V jej obrazoch nie je prítomná dravosť ani ostré hrany, všetko jeviacej (žensky) mäkké a splývavé, rafinované v kolorite i význame. Svetoznačovaný za našu skutočnosť je síce zreteľne prítomný, nič skutočnostné tuvšak nie je primárne. Najdôležitejšie je prerozprávanie! Portréty nezobrazujúkonkrétne tváre, sú stanoviskom - čisté, svetlé, "primárne" maľby akoautorkina osobná reakcia na komplikovanosť, absurdnosť a fungovanie našej doby.Aj častý kvetinový či bodkovaný dekor a riasenie drapérie je fiktívne, nieodpozorované, ale autorsky štylizované. V zachytených atmosférach vibrujenehybnosť (chvíľková, alebo vlastne bez možnosti odhadnutia doby jej trvania),zapríčinená prítomnosťou myšlienky, pocitu alebo citu.
Súčasné motívy maliebMoniky Mikyškovej, medziiným, otvárajú aj úvahu o protichodnosti - nielen jejpolfigúr a figúr zobrazených bez hláv, voči pohľadom zblízka na ľudské tváre; ale aj o zvláštnosti polarity jejvonkajškovej introvertnej plachosti - s intenzívnou vnútornou potreboumaliarskej transformácie vlastných osobných pohnútok, ktoré sú po zachytení naplátnach odhalené mnohým pohľadom. A nebolo by to v umení po prvý raz, ak bysme tu cez jednu subjektívnu umeleckú výpoveď, hľadeli na zlomky reflexievnútorného prežívania sveta mnohých dnešných mladých žien..
MonikaMikyšková (1983) sanarodila v Žiline, žije a tvorí v Bratislave. V rokoch 2001 - 2007 navštevovalaateliéry prof. J. Bergera a prof. D. Fischera na Katedre maľby a iných médiíVŠVU. Popri maľbe rok navštevovala aj Katedru textilu. 2004 - 2005 absolvovalaštudijný pobyt na University of New Castle Upon Tyne (profesorka Roxy Walsch),v roku 2007 získala za obraz Z ďaleka, zo série bielych portrétov,tretie miesto v súťažnej prehliadke Maľba 2007 - Cena VUB za maliarskedielo pre mladých umelcov. Autorka sa v súčasnosti venuje tiežpedagogickej činnosti a zaujíma sa aj o literatúru, najmä beletriu, v ktorejilustrovala knihy Zuzany Grety Belkovej - Mechanický gramofón (2004), SvetlanyŽuchovej - Yesim (2006) a viacero poviedok.
Slávnostná vernisáž výstavy je 12. 2. 2008 o19. 00 - Loď - Galéria M++ (s divadlom v podpalubí), kotví na Tyršovomnábreží. Výstava potrvá do 3. 3. 2008, je spolufinancovaná z fondov EU.
Autor: Silvia Čúzyová; Galéria M++
