Cyklus „prézentov", s ktorým majú diváci možnosť sa stretnúť v audiovizuálnom klube A4-nultého priestoru už štvrtý rok, občasne no dôsledne predstavuje zaujímavé osobnosti mladého nielen slovenského filmu. A tak po Marekovi Kubošovi, Zuzane Piussi, Milanovi Balogovi, Jeppe Rondem (DK) či Jane Ševčíkovej (CZ) sa na scéne obajvuje študent katedry dokumentárnej tvorby VŠMU - Maroš Berák.
Maroš
Berák patrí generačne k autorom ako Marko Škop či Zuzana Piussi. So
Zuzanou je previazaný nielen blízkou spriaznenosťou ich filmového názoru, ale
aj nástupom na filmovú školu nie po strednej škole, čo cítiť v odvážnejšom a najmä
skúsenejšom prístupe k slovenskej realite. Maroš Berák si od začiatku volí
kontroverzné témy a ešte kontroverznejších protagonistov
s nezvyčajnými vášňami a názormi. Je schopný prenikať do ich súkromia
až s voyerskou dôslednosťou, ukazovať ich myšlienky a sprostredkovať
ich názory, avšak s autorským nadhľadom a humorom, ktorý ho chráni od
fanatizmu, prítomného v jeho hrdinoch.
V roku 2004 upútal pozornosť neobvyklým portrétom Jána Rezňáka. Pavel Branko, historik slovenkého dokumentu, o filme píše: „Jána Režňáka, letecké eso vojnovej slovenskej armády, obdivovateľa nacistickej Luftwaffe, všelikto už povynášal a ovenčil ako osobnosť, ktorá Slovensku robí dobré meno. Teraz poslucháč VŠMU Maroš Beráka nakrútil zaujímavý dokument Krátky portrét Jána Režňáka (2004), kde večne včerajšiemu nostalgikovi Slovenského štátu na jednej strane dáva dostatočný priestor a pristupuje k nemu s ľudským rešpektom, na druhej však začleňuje ten zvláštny osud dôchodcu-invalida skôr do existenciálnej roviny, kde minulosť prekrýva motív trosiek, vrakoviska, "poľnej trávy". Dosahuje to jednoducho - jednak rámcovaním nostalgickými limonádami Tretej ríše, teda nie vojnového Slovenska, jednak výrečnými archívnymi vsuvkami."
V rokoch 2006 a 2007 vznikol v Berákovej réžii ďalší, zatiaľ dvojdielny portrét. Tentokrát ide o obraz mladého manažéra z Levíc Viktora, ktorý zosobňuje pitoreskné absurdity nášho čerstvého a pritom oneskoreného kapitalizmu. Vo filme Viktor-Homo Triumphalis tvorí Viktorov svet niekoľko kancelárií s oranžovými stenami, medzi ktorými sa dejú podivné asertívne rituály v duchu Kultu úspechu a vyvolenosti. Peniaze, postavenie a moc sa neobalene stávajú cieľom sektárskej podnikateľskej skupinky. Cieľ je však v skutočnosti mladíkom ešte priveľmi vzdialený, situácie sa stávajú viac satirickou hrou ako realitou. Druhý diel Viktorovej ságy nesie veľavravný názov Z Viktorovho erotického života. Režisér sprevádza svojho hrdinu na ceste za „dievčatami". Podľa autorových slov sa čoskoro objaví aj diel tretí, čo bude jeho obsahom sa môžete opýtať počas projekcie v A4-nultom priestore 13. februára o 20.00, ktorej sa autor osobne zúčastní.
Maroš Berák Prézent
A4 - nultý
priestor, BRATISLAVA, 13.02.2008, 20:00
Program:
Krátky portrét Jána Rezňáka, réžia M.
Berák, VŠMU 2004, 19 min.
Viktor-Homo Triumphalis, réžia M. Berák, Ultrafilm 2006, 19 min.
Z Viktorovho erotického života, réžia M. Berák, VŠMU 2007, 20 min.
Autor: (sb), A4
