Vlani nás medzi nimi zastupovala Táňa Pauhofová, tento rok taká výnimočná príležitosť patrila Markovi Igondovi.
BRATISLAVA. Zavolali sme mu unavenému, polomŕtvemu. Priletel práve z Berlína, chcel rýchle vybaliť kufre a potom už len spať. Marko Igonda (na snímke) bol na festivale Berlinale a bol tam ako mladá herecká hviezda. Organizácia European Film Promotion si ho vybrala medzi deväť európskych Shooting Stars – čo znamená, že sa tam poriadne narobil.
„Samozrejme, všetci sme si užívali pozornosť a slávu. Popri tom sme však museli naplniť pracovný program, no a ten bol naozaj katastrofálny,“ vraví.
Pri deviatich stoloch
Marko Igonda hrával v Slovenskom národnom divadle, potom prešiel do divadiel pražských a k filmu. S Viktorom Polesným nakrútil Milencov a vrahov, s Milanom Cieslarom Krv zmizelého, s Patrikom Lančaričom Rozhovor s nepriateľom. Za to všetko si teraz zaslúžil pozornosť na Berlinale, s tým sa ukázal a predstavil filmovým profesionálom.
Mal na to štyri dni, stretnutia od rána do noci. „Najdôležitejšie boli pre nás stretnutia v hoteli Esplanade. Prišli za nami producenti, agenti, kastingoví riaditelia. V sále bolo deväť stolov, pri každom ich sedelo niekoľko a my herci sme sa pri nich postupne všetci vystriedali. Vďaka tomuto nápadu sme sa mohli stretnúť naozaj s celým svetom,“ hovorí Igonda.
Na červenom koberci
Bolo pre neho prirodzené, že sa na takú príležitosť dôsledne pripraví. „Takže, vzal som so sebou všetku možnú dokumentáciu, Patrik Lančarič mi spolu s filmovým ústavom postrihal pekný filmový klip.“
Ten klip sa premietal aj na veľkom stretnutí s novinármi. Igonda chvíľu odpovedal na otázky o sebe i o Slovensku, a vzápätí už musel utekať a nacvičovať vrchol programu – prechádzanie cez červený koberec a preberanie ceny. Opisuje: „Vy idete, a všetci vás fotia, asi to poznáte.“ No, nepoznáme. Ako to na červenom koberci vyzerá zvnútra, vie u nás rozprávať zatiaľ iba Táňa Pauhofová a on.
Aj pre neho to bolo napokon prekvapením: „Nedá sa to predstaviť, dá sa to len zažiť. Možno, že filmári z veľkých krajín sú na stretnutia so svetovou špičkou už zvyknutí, my na Slovensku nie. Všetko, čo sa okolo nás na festivale v Berlíne dialo, patrí do kategórie A. Do absolútne čistého áčka."
Dar, ktorý treba prijať
Marko Igonda teda dostal výbornú príležitosť uzatvárať nové dohody o filmových projektoch priamo na mieste, a aj ich využil.
Lenže, nevníma to tak, že by sa nejaké obdobie v jeho kariére skončilo, a niečo veľké sa práve začalo. Vraví: „Nevidím v tom žiadny začiatok ani koniec. Práca s filmom je proces a Shooting Stars je len raz za život. Beriem to ako dar, ktorý treba s pokorou prijať."
Pauhofová: Nie som hviezda
„Neviem sa predávať a je mi trápne hovoriť o sebe. Ale na Berlinale to odrazu nejak išlo. Po festivale mi prichádzali viaceré ponuky. Žiaľ, väčšinu som musela odmietnuť, pretože nakrúcať chceli hneď a ja mám až do apríla nabitý program. Dve ponuky zostávajú otvorené,“ hovorí SME herečka Táňa Pauhofová, ktorú momentálne môžeme vidieť v kinách vo filme Polčas rozpadu. Vlani sa ako prvá Slovenka vôbec zúčastnila v Berlíne na projekte Shooting Stars.
Ponuky prichádzali postupne z krajín ako sú Nemecko, Veľká Británia, Estónsko či Kanada. Zatiaľ posledná sa objavila len pred mesiacom. Do Shooting Stars ju vybralo Ministerstvo kultúry a Slovenský filmový ústav. „Bola som vyklepaná. Keďže som neprezentovala len seba, ale aj Slovensko a našu kultúru, cítila som oveľa väčší tlak a zodpovednosť.“
Jediné, čo herečka nepociťovala ako stres, bola angličtina, keďže v USA niekoľko rokov predtým žila.
Napriek svetlám reflektorov a veľkej pozornosti na Berlinale, domov sa nevrátila s pocitom, že je hviezda.
„Makať musím ako fretka stále. A každou podobnou prácou musím makať ešte viac, lebo musím dokazovať nielen okoliu, ale aj sebe, že si to zaslúžim. Bol to taký štvordňový výlet pre detičky, aby si zažili, aké to je dnes byť celebritou. Bolo to super. No pre mňa bolo veľmi významné, že som to nakoniec celé zvládla.“
(jak)