Revolúcia? Kdeže. Britská speváčka Amy Winehouse je jedným z najvýraznejších zjavov na scéne v posledných rokoch. Jej talent sa nedá prehliadnuť, rovnako ako jej osobné problémy, ktorými sa zaoberá bulvár (existuje dokonca web, kde si môžete tipnúť dátum jej úmrtia).
Amy sa na Grammy presadila preto, že v kategórii pieseň roka jej Rehab nemal vážnejšieho konkurenta, rovnako ako jej skvelý hlas bez problémov zatienil ďalšie speváčky Christinu Aguileru či Nelly Furtado.
Uniklo jej akurát víťazstvo za album roka. To Briti vybojovali len raz (George Michael v roku 1989). Aby ešte aj táto soška cestovala za more, bolo pre porotcov asi také reálne, ako predstava, že ju posunú Američanovi, ale rapperovi (!?) Westovi. A tak ju dali džezmenovi Herbiemu Hancockovi za album ľúbivých coververzií pesničiek Joni Mitchellovej. Namiesto džezových inštrumentáliek a sól tu však dominujú hlasy známych spevákov.
Zaujať je jednoduché. Amy Winehouse na to stačil talent, Hancockovi schopnosť vykročiť z džezového geta smerom k masám.
