Bratislava 17. februára (TASR) -
Narodil sa v Paríži ako syn dvorného čalúnnika a komorníka francúzskeho kráľa. Pokrstili ho 15. januára 1622.
Napriek otcovým nádejam, že jeho najstarší syn Jean-Baptiste raz preberie po ňom rodinný obchod, všetky myšlienky a obdiv tohto mladého chlapca sa upierali len jedným smerom - k umeniu zvanému divadlo. Jedného dňa sa Jean-Babtiste napriek otcovej vôli vzdáva rodinnej tradície a stavia sa na dosky, ktoré znamenajú svet. Opona sa dvíha a na divadelné javisko 17. storočia vchádza muž, ktorý svojimi dielami dobýja svet, muž, ktorého bude milovať a nenávidieť celé Francúzsko Moliére.
So skupinou zanietencov založil divadelnú skupinu L'Illustre Théatre (Slávne divadlo), ktorá však kvôli dlhom v roku 1645 zbankrotovala. V tom istom roku začal účinkovať v kočovnej spoločnosti herca Charlesa Dufresnea a celých 13 rokov spolu cestovali a hrali po francúzskom vidieku. Moliére počas týchto rokov spoznal rôzne odtiene ľudskej povahy a stýkal sa s ľuďmi zo všetkých spoločenských vrstiev, čo využil najmä vo svojej neskoršej dramatickej práci. Súborné vydanie Moliérových hier vyšlo v roku 1734.
Po návrate do Paríža v roku 1658 hral Moliére v Louvri, aj v paláci Petit Bourbon.
Svoju dramatickú prvotinu - Smiešne preciózky predstavil 18. novembra 1659 v Petit Bourbon. Toto dielo je považované za jedno z jeho najlepších a je to vôbec prvý z jeho pokusov vysmiať sa určitým manierom, bežným vo vtedajšom Francúzsku.
Nezachovalo sa veľa o tom, čo by mohlo objasniť život tohto herca a predovšetkým významného autora komédií. Jeho život je zakrytý rúškom tajomstva. O to väčšia je však sláva a nesmrteľnosť, ktoré získal vďaka svojim komédiám. Jeho diela ako napríklad Lakomec, Tartuffe, Meštiak šľachticom, Škola pre ženy, Zdravý nemocný či Don Juan a mnohé iné, v ktorých sú humorne vykreslené postavy s pokriveným charakterom, nestrácajú na svojej aktuálnosti ani v súčasnosti.
Aj keď Paríž za vlády Ľudovíta XIV., plný intríg a pokrytectva, poskytoval umelcovi bohaté inšpirácie, v tom čase sa nenašlo veľa ľudí, ktorí prijímali komédie s nadšením. Neprajníkov, ktorí bránili Moliérovi a jeho divadelnej skupine uvádzať hry na javisku, však bolo neúrekom. Mnohé z nich ako napr. Tartuffe či Don Juan boli okamžite po premiére stiahnuté z programu a zakázané. Veď hry, v ktorých sa autor vysmieval lakomcom, pokrytcom, svätuškárom či záletníkom čerpali inšpiráciu predovšetkým zo života vyššej spoločnosti a cirkvi, čo vyvolávalo veľkú nevôľu.
Moliére sa však napriek všetkému vytrvalo venoval divadelnej tvorbe až do smrti. Nasledujúce generácie spisovateľov, divadelných kritikov či hercov boli povďačné jeho odvahe a tvrdohlavosti, vďaka ktorým po sebe zanechal veľké umelecké bohatstvo.
Moliérove diela preložili do mnohých svetových jazykov a ovplyvnili tak mnohých spisovateľov nasledujúcich storočí. O nesmrteľnosti jeho diel svedčí predovšetkým fakt, že aj dnes - po vyše troch storočiach - sú jeho komédie vďačným a obľúbeným námetom pre divadlo i film.
