Kamarát Kočkarev chce oženiť zatvrdilého starého mládenca Podkolesina. „A čože som jemu ja – pestúnka, tetka alebo kmotra?“ pýta sa Kočkarev sám seba na dôvody svojej iniciatívy. Teda u Gogoľa.
V úprave Svetozára Sprušanského je protagonista jeho Ženby v prešovskom Divadle Jonáša Záborského už penzistom a Kočkarev jeho synovcom, ktorému na svadbe jeho uja záleží najmä pre byt, ktorý by presťahovaním sa k šarmantnej Agáte mohol uvoľniť.
K snahe posunúť Gogoľa bližšie k našej prítomnosti mám sympatie. Dokonca sa zdá, že takéto pragmatické motivovanie ženby je vzhľadom na situáciu na našom realitnom trhu vtipné a aktuálne.
K príbehu so ženbou váhajúceho dvorného radcu dostávame takto navyše bonus zúriaceho generačného konfliktu. Dramaturgických a režijných nápadov nemal ani tentoraz Svetozár Sprušanský málo. Len keby ich stihol ešte aj dočistiť a logicky domyslieť. Ak už text radikálne aktualizoval a dej presunul do Prešova, prečo zostal Podkolesin Podkolesinom? Aspoň, že z Agafie je Agáta a z námorníka Ževakina juhoslovanský morský vlk Rečič. Ešte ťažšie sa do súčasnosti posúvajú sluhovia či dohadzovačky, hoci urozprávaná a hyperaktívna Irina má aj v dnešných časoch svoje reprezentácie.
Scéna využíva prvky hyperrealizmu, nájdeme v nej ešte aj svokrine jazyky, háčkované dečky či výstavku elektrospotrebičov v štýle výstavy Ako sme žili.
Bola by som ňou nadšená, ak by základnou kompozíciou i niektorými detailmi priveľmi nepripomínala scénu zo známej produkcie režiséra Alvisa Hermanisa Dlhý život. Kostýmy Doroty Cigánkovej boli o niekoľko stupňov „odvážnejšie“. Náš ženích má v prvej scéne autenticky špinavé tričko, kostýmy nevesty sú však už posunuté do grotesky.
V tomto žánri sa pohybuje aj väčšina postáv, najmä bizarní nápadníci. Prejavy sú kolísavé, niekedy milo vtipné, inokedy trochu násilné.
Hra je však uspôsobená predovšetkým na mieru manželov Stražanovcov. Predovšetkým prejav Jozefa Stražana je maximálne prirodzený a presvedčivý. Milostný duet s Agátou (Kvetou Stražanovou) v závere je dokonca dojímavý.
V origináli sa ženích na poslednú chvíľu zľakne a ujde cez okno. V tomto prípade necháva režisér Sprušanský svojich „mladých“ trochu zasnívať sa nad spoločnou budúcnosťou na cintoríne. „Mali to pekné,“ uzatvárajú synovčekovia a neterky po ich smrti v kompletne rozkradnutom byte.
Produkcia má odvahu i nápad. Pesničky typu Na čerešniach boli sme rozosmutnia pamäníkov a pobavia tínedžerov. Diváci budú teda pravdepodobne odchádzať spokojní, aj kritici by boli, keby menej bolo viac.
Divadlo Jonáša Záborského Prešov. Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Ženba. Preklad, úprava a réžia: Svetozár Sprušanský. Kostýmy: Dorota Cigánková. Scéna: Diana Strauszová
Hrajú: Kveta Stražanová, Jožo Stražan, Stanislava Pázmanyová, Ľudmila Dutková, Boris Srník, Dušan Brandys, Andrej Šilan, Peter Lejko, Peter Krivý.
Premiéra: 1. februára
