SME

Miroslav Horníček - herec, ktorý nosil masku klauna

Jeho humor mal pointu a s matematickou presnosťou vedel trafiť klinec po hlavičke. Svojich divákov bral ako partnerov a oni jeho úprimnosť vedeli oceniť. Český herec, spisovateľ a režisér Miroslav Horníček zomrel 15. februára 2003, pred piatimi rokmi.

Miroslav Horníček sa okrem herectva a písania venoval aktívne aj výtvarnému umeniu. Bol autorom mnohých surrealistických koláží.Miroslav Horníček sa okrem herectva a písania venoval aktívne aj výtvarnému umeniu. Bol autorom mnohých surrealistických koláží. (Zdroj: ČTK)

„Vo všetkých filmoch hrám zle,“ hovoril skromne Miroslav Horníček. Ospravedlňoval sa tak pred svojimi divákmi a hlavne pred filmovými kritikmi, ktorí často poukazovali na to, že mu chýba herecké vzdelanie. No každý pri sledovaní jeho filmov pochopí, že niekedy je lepšie, ak určité role hrá nevzdelaný ochotník ako vzdelaný herec, ktorý hrá zle.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rodičov dokázal potrápiť

Miroslav Horníček sa narodil na konci prvej svetovej vojny (1918) v Plzni. Ten, kto si ho pamätá ako výrečného človeka, ťažko uverí, že počas študentských čias patril k najtichším žiakom.

SkryťVypnúť reklamu

„Doma som sa naučil celú básničku naspamäť, ale keď ma v škole vyvolali k tabuli, onemel som,“ spomína herec v jednom z rozhovorov. „A doma to bolo rovnaké. Mal som trému ráno pozdraviť vlastného otca. Povedal som tati... a rozplakal som sa.“ Svojich kamarátov a spolužiakov vedel zabávať vymyslenými historkami a šibalstvami, vďaka ktorým bol obľúbený v kolektíve. Občas sa preto aj ocitol na koberci u riaditeľa školy.

Nadbytočnú energiu a zbytočnú ostýchavosť dokázal zužitkovať v spolku Studentský avantgardní kolektív, kde si prvýkrát potykal s herectvom. Po skončení školy sa zamestnal ako technik v Škodovke, čím dal rodičom značne najavo, že nesplní ich sen.

Tí totiž chceli mať doma technického inžiniera. Neskôr pracoval ako úradník v nemocnici.

SkryťVypnúť reklamu

Cesta do hlavného mesta

Láska k divadlu zvíťazila a Horníček v roku 1941 prijal angažmán v Mestskom divadle v Plzni. Veľkým lákadlom pre nádejného herca bolo hlavné mesto. Do Prahy sa presťahoval pre účinkovanie v divadle Větrník a neskôr pôsobil v divadle bratov Lipských, v Divadle satiry.

V roku 1955 sa stal partnerom Jana Wericha, s ktorým v Divadle ABC hral šesť rokov. (Najznámejšie sú hry Těžká Barbora a Husaři.)

Tak ako to z vlastností herca vyplýva, rád skúšal nové veci. Niet sa čo čudovať, že rovnako rád menil svoje miesto pôsobenia (bol členom aj Hudebního divadla a neskôr divadla Semafor). Od divadla si odskočil k filmom – Kam čert nemůže a Táto, sežeň štěně.

Veľkú popularitu si u divákov získal televíznym programom Hovory H. Sedel na pódiu pri stolíku, popíjal červené vínko a spovedal hostí. A ako vždy, s humorom jemu vlastným. Vyspovedať stihol aj Júliusa Satinského a Milana Lasicu. Práve tieto časti s obľubou Česká televízia reprízuje dodnes.

SkryťVypnúť reklamu

Smútok klauna

„Som rád, keď sa ľudia smejú a ešte radšej, keď sa môžem s nimi smiať aj ja,“ prezradil Horníček. Avšak aj v živote tohto klauna boli dve obdobia, keď síce ľudí zabával, ale do smiechu mu nebolo.

V roku 1972 mu zomrel jediný syn Jan (21), ktorý sa utopil v jazere. Polícia nikdy nepotvrdila, či išlo o samovraždu, alebo nešťastnú náhodu. Ďalší smútok prežíval po smrti manželky Běly, ktorá zomrela v roku 1999. Manželmi boli takmer 60 rokov. Zoznámili sa pred divadelnou pokladnicou. Keďže Běla pochádzala z malej dedinky, nechcel, aby mala z toho komplexy. „Na prvom rande som jej povedal, že Plzeň je riť Európy. A keď Běla do Plzne prvýkrát prišla, dala mi zapravdu,“ napísal Horníček vo svo­jich pamätiach.

Herec je nositeľom Ceny Thálie za mimoriadny prínos javiskovému umeniu, držiteľom Ceny humoru Karla Poláčka a svoje miesto má vyhradené aj v televíznej Dvorane slávy.

SkryťVypnúť reklamu

V roku 2001 prekonal cievnu mozgovú príhodu a pohyboval sa len vďaka invalidnému vozíku. Na následky choroby zomrel 15. februára 2003 Liberci. Svet tak prišiel o ďalšieho komika.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta
  2. Ideálny čas na pohyb a dokonalú regeneráciu
  3. Hodnotenie profesionála: Maldivy si užijete i s nižším rozpočtom
  4. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom
  5. Operácia očí je riešením pre každú profesiu
  6. Majster cukrár radí: Tento dezert dodá každej letnej párty šťavu
  7. Private equity fondy priťahujú čoraz viac slovenských investorov
  8. S tanečnicou Katarínou Jakeš na výlete v Košiciach
  1. Ideálny čas na pohyb a dokonalú regeneráciu
  2. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta
  3. Aplikácia Otvorené drevo potvrdzuje transparentnosť LESY SR
  4. Drevo pod kontrolou: Ako technológia RFID mení vývoz drevnej hmo
  5. Hodnotenie profesionála: Maldivy si užijete i s nižším rozpočtom
  6. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom
  7. Operácia očí je riešením pre každú profesiu
  8. Private equity fondy menia budúcnosť rodinného podnikania
  1. Majster cukrár radí: Tento dezert dodá každej letnej párty šťavu 13 984
  2. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom 8 555
  3. Hodnotenie profesionála: Maldivy si užijete i s nižším rozpočtom 4 777
  4. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta 4 490
  5. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi 3 561
  6. Operácia očí je riešením pre každú profesiu 3 188
  7. S tanečnicou Katarínou Jakeš na výlete v Košiciach 2 744
  8. Private equity fondy priťahujú čoraz viac slovenských investorov 1 536
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (13. - 19.6.1925)
  2. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  3. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  4. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  5. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  6. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  7. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  8. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  1. Ivo Nesrovnal: Matúš, vďaka za pozvanie, ale pod toto sa nepodpíšem. Ad električka v Petržalke. 27 861
  2. Ivan Čáni: Migaľ si svoje prvé a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj posledné volebné obdobie užíva „naplno“. 18 262
  3. Martin Sukupčák: Ako jeden primátor "urbanizuje" mesto L. Mikuláš 11 208
  4. Jozef Mačo: Nelegálne skládky odpadu pri osadách nemajú odstraňovať obce. Nie že nemajú, nesmú. 10 697
  5. Juraj Kumičák: Atrapa 7 684
  6. Daniel Guľaš: Drony nad Moskvou: Úderný zásah do ruskej ekonomiky 7 005
  7. Otilia Horrocks: Kto je tu vlastne podozrivý? Matovičovci, ktorí zverejnia mená — alebo tí, čo mlčia? 6 004
  8. Oskar Kaman: Parkovacia politika Magistrátu zlyháva. 5 415
  1. Marcel Rebro: Slováci dokážu závidieť polosirote rehabilitačný tábor a beznohému protézu
  2. Marcel Rebro: Kaliňákove tanky, Pearl Harbor a slovenský ministerský časostroj
  3. Marcel Rebro: Verím, že dobijeme dobrým ľuďom baterky
  4. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  5. Post Bellum SK: Priatelia-Maďari, ktorí zohrali kľúčovú rolu počas Nežnej revolúcie
  6. Radko Mačuha: Peter Pellegrini je prezidentom vojny.
  7. Marcel Rebro: Za každým padlým hrdinom zostala stolička pri stole. A často aj dieťa, ktoré stratilo otca
  8. Marcel Rebro: Deti z Nikopola túžia po tábore. Autobusy však nejdú, vodiči majú strach z dronov
SkryťZatvoriť reklamu