ŽILINA/ČADCA 17. februára (SITA) - Celoslovenskú výstavu kraslíc Pozdrav jari, na ktorej návštevníci objavia nové techniky a vzory na krehkých vajíčkach pripravilo vo svojich priestoroch Kysucké múzeum v Čadci. Výstavu organizujú po druhý raz, odborná porota i návštevníci tiež vyberú najkrajšiu vystavené kraslicu. Kysucké múzeum sa podľa jej riaditeľky Ľubice Kullovej snaží o zachovanie a prezentáciu jednej z najvýraznejších tradícií Veľkej noci – zdobenia vajíčok, zbieraniu a odbornému spracovávaniu kraslíc z Kysúc a okolitých regiónov. "Snažíme sa tiež podchytiť výrobcov kraslíc a motivovať ich v pokračovaní takej úžasnej tradície," dodala Kullová. Výstavu sprístupnia 18. februára a potrvá do 26. marca.
Ako Kullová ďalej informovala, základným motívom použitia vajec v ľudových obradoch bolo zabezpečiť rast vegetácie, príchod leta, trvalé zdravie a šťastie predmetom, ktorý si ľudia predstavovali ako prameň života. Z neho potom vyrastali i ďalšie prvky – kult slnka a kult zomrelých. Moc bieleho vajca mohla byť posilnená alebo oslabená rôznymi spôsobmi. Vajce, podrobené niektorým praktikám, sa považovalo za vajce s nadprirodzenou silou. Na niektorých miestach sa verilo, že posvätené vajce nikdy nezhnije, ale skamenie a zachová si nadprirodzenú moc. Základná vlastnosť vajec sa stávala stredobodom pozornosti ľudu. V zhode s predstavou o životodarnej schopnosti vajca, používali sa pri obradoch surové, pretože vo varených bola táto schopnosť zničená.
Základom použitia vajec a ich zdobenia k obradným účelom bol v prvom rade vznik života z vajca, ktorý sa zdala ľudu neznalému biologických zákonitosti niečím veľmi tajomným. Podľa mnohých bájí sídli vo vajci život alebo smrť. V mýtoch väčšiny predkresťanských kultúr je vajce ponímané ako symbol počiatočného chaosu, z ktorého vznikol svet. Antický starovek zhrnul vývoj symboliky vajca do stručnej vety "omne vivum ex ovo“ - všetko živé z vajca pochádza. Prečo sa však stalo práve vajíčko jedným z najdôležitejších symbolov Veľkej noci, zostáva trochu záhadou. Kresťanská cirkev prijala veľkonočné vajíčko do svojej obradovej sústavy pomerne neskoro. Oficiálne svätenie vajec cez Veľkú noc bolo zavedené až okolo roku 1200. Predkresťanský symbol vzniku a tajomstva života sa postupne premenil v symbol Ježišovho života a vzkriesenia, pretože "vajce je ako zamknutý hrob, v ktorom je napriek tomu ukrytý život“.
Napriek tomu, že v poslednom období už vajcu nie je prisudzovaná magická moc, uchovala sa tradícia zdobenia vajíčok a kraslice majú svoje neoddeliteľné miesto v ľudovom výtvarnom umení. Toto umenie je v neustálom vývoji. Tradičné techniky prechádzajú do nových vzorov, v nových technikách sa objavujú tradičné vzory a každoročne sa objavujú úplne nové spôsoby zdobenia kraslíc.
Múzeá na Slovensku sa donedávna venovali zbieraniu hlavne kraslíc s pôvodnými technikami a vzormi. Pretože ide o materiál krehký, z minulosti sa ich nezachovalo mnoho, preto bolo treba pristúpiť k zbieraniu kraslíc aj zo súčasnosti. Niektoré tieto kraslice sú vyrábané starými spôsobmi a zachovávajú si originálne symbolické motívy. Mnohí mladí výrobcovia však zdobia kraslice motívmi, ktoré vystihujú súčasnú dobu. Odborníci sa pri ich hodnotení rozchádzajú v názoroch. Jedni tvrdia, že ide o nový typ kraslíc, s novými motívmi a technikami a iní, že ide o skomercializovanú výrobu gýčov.
S rastom záujmu o ľudové umenie postupne vznikalo viacero článkov s problematikou kraslicovej tvorby, usporadúvali sa regionálne i celoštátne súťaže o najkrajšiu kraslicu, prostredníctvom ktorých sa aj do múzeí získavali exponáty. V bývalom Československu jednou z prvých výstav bola Národopisná výstava československá v Prahe v roku 1895, ktorú navštívilo viac ako dva milióny návštevníkov.
lc;bl;fa
