Na Berlinale zabodovali outsideri

BERLÍN, BRATISLAVA. Umenie verzus politika. Tak by sa dala zhrnúť hlavná téma 58. ročníka filmového festivalu Berlinale. Začalo sa to, keď na poslednú chvíľu odriekli účasť v porote hlavnej súťaže herečka Sandrine Bonnaire a režisérka Susanne Bier. Porota musela pracovať v šesťčlennom zložení, a to nakoniec usúdilo, že najlepšou z 21 súťažných snímok je brazílska Tropa de elite (Elitná jednotka).

Poslední sa stali prvými

Policajná dráma o veľkej akcii proti drogám v Riu de Janeiro pred návštevou pápeža roku 1997 je celovečerný hraný debut spoluscenáristu a režiséra José Padilhu, ktorý v minulosti zaujal najmä dokumentmi.

Všetky tri dominantné filmové periodiká – The Holly­wood Reporter, Variety a Screen – ktoré v Berlíne vydávali svoje denníky, však po uvedení Elitnej jednotky svorne priniesli negatívne hodnotenia. Výčitky sa týkali scenára, režijnej koncepcie aj strihovej skladby. Aj v tabuľkách podľa hodnotení popredných svetových kritikov sa víťazný film umiestnil až v druhej polovici rebríčka.

Ďalším vyjadrením politických postojov poroty vedenej 75-ročným ľavicovým intelektuálom Constantinom Costom-Gavrasom je Grand Prix Strieborný medveď pre americký dokument Standard operating procedure od scenáristu a režiséra Errola Morrisa.

Dvojhodinový film o mučení arabských zajatcov v bagdadskej väznici Abú Ghraib je vášnivou obžalobou amerického vojenského systému. Výpovede obvinených, súdených a aj niektorých odsúdených americ­kých vojakov, veliteľov i vyšetrovateľov sa striedajú s fotografiami, ktoré obleteli svet a s hranými scénami. Podstatná časť sily diela väzí v teatrálnej hudbe Dannyho Elfmana. Výnimočné bolo už zaradenie celovečerného dokumentu do hlavnej berlínskej súťaže.

Ocenili umelcov, nie hviezdy

Paul Thomas Anderson si z Berlína zaslúžene odnáša Strieborného medveďa za drámu Čierna krv, ktorú už onedlho uvidíme aj v našich kinách. Film síce nezískal hlavnú cenu, ani cenu za výkony hercov, ale zato mu udelili Strieborného medveďa za hudbu, ktorá je súčasťou neobyčajnej zvukovej stopy.

Hoci v súťažných filmoch hrali Kristin Scott-Thomas, Penélope Cruz, Valeria Golino či Gillian Jacobs, hlavnou kandidátkou na cenu bola Angličanka Tilda Swinton za americký film francúzskeho režiséra Ericka Zon­cu Julia. No po uvedení príjemnej a ener­giou sršiacej novinky Mika Lei­gha Happy– Go–Lucky ju suverénne prekonala Sally Hawkinsová.

Tridsaťdvaročná Londýnčanka už s Leighom spolupracovala na jeho slávnej dráme Vera Drake, hrala vo filmoch Všetko alebo nič, Po krk v extáze či v novinke Woodyho Allena Cas­sandra's Dream a za televízny film Persua­sion jej vlani na festivale v Monte Carlo udelili ocenenie Zlatá nymfa.

Prekvapenie sa zrodilo i v kategórii hercov. O Strieborného medveďa súťažili aj Daniel Day-Lewis, Ben Kingsley či Nanni Moretti, ale porote sa najviac pozdával iránsky veterán Reza (Mohammad Amir) z filmu Spev vrabca. Rola vidiečana, ktorý stratí prácu na pštrosej farme, ale nájde obživu ako cyklotaxikár v meste, je jeho piata spolupráca s režisérom Majidom Majidim.

V podobe Ceny Alfreda Bauera sa zadosťučinenia dočkal aj mexický filmár Fernando Eim­b­cke, ktorý sa pred štyrmi rokmi preslávil snímkou Kačacia sezóna. Jeho minimalistická drá­ma Lake Tahoe so suchým, občas až absurdným humorom, formálne zaujímavým, ale nie každému divákovi prístupným spôsobom opisuje prvý deň chlapca po smrti otca.

Opäť padali rekordy

Počas jedenástich dní si v Berlíne na 1265 predstaveniach viac ako 430–tisíc divákov pozrelo 383 filmov. Najsilnejší ohlas vyvolali Shine a Light s Rolling Stones, režijný debut Madonny Filth and Wisdom a bollywoodsky megahit Om Shanti Om najväčšej indickej (a teda i svetovej) filmovej hviezdy Shah Rukh Khana.

Na festivale sa akreditovalo vyše 20 tisíc účastníkov zo 125 krajín vrátane 4200 novinárov. Predalo sa 230–tisíc vstupeniek v priemernej cene 8 eur. Nedeľný záverečný deň, tradičný Kinotag, ponúkol Berlínčanom vy­brané snímky za zvýhodnené vstupné.

Autor: Berlín