Chvíľami to tu vyzerá, ako keby sa elementárna súdnosť topila a chytala sa slamky nad sebou, ibaže tam žiadna nie je.
Progres, moderna, alternatíva, čierny humor a holá sloboda tvorivosti v celej šírke nie je v rozpore, povedzme, s ovocinárstvom. Dopestovať krásnu hrušku, vypáliť voňavú hruškovicu nie je hádam menej ako krásna klasická socha. Keď bolo všelijako, tvorca sa nehanbil siahnuť do nekonečného zdroja, ktorý predstavuje príroda. Kandinskij prešiel plynulo od krajiny k riadenej abstrakcii. Vykladači umenia nestíhajú preto, lebo sú druhí v poradí. Ak by nebol autor, čo by vykladali? Ako teológovia, keby nestáli spolu s Písmom.
Laco Sabo je klasický sochár, bojuje s hmotou, ktorá nie je fiktívna, a nesúťaží s tým, čo prináša každú polhodinu rozpínavá virtualita. Základné vzťahy sú už ďaleko pred antikou tie isté. Keby chcel klasický sochár chodiť po recepciách a štylizovať sa, pokojne môže, ale kto by za neho v tom čase modeloval? Nevidím rozdiel v reflexii iba preto, že autor je v tej či onej línii nalinkovanej trénermi vývojových línií. Trápna je iba nízkosť hodnotení, parádou je kvalita diela. Voči histórii sa vlastne ani nedá meškať. Kritérium je tak či tak iba nefalošnosť, nefalšovanie. Tvorba môže, ale nemusí byť angažovaná, tak ako poézia. Poéziou však musí byť, lebo ak nie je, volá sa tento výkon úplne inak.
Sabo ponúka svoje sochy v trnavskej synagóge, kde už bolo všeličo. Dá sa povedať, že samé fajnovosti. Tak či onak. Sloboda tvorby a poctivý výkon – tomu sa sotva dá vyhnúť, ak to autor myslí vážne a vie to. A ešte dobrodružstvo, aby sme nezabudli.
Sabo odlieva svoje bronzy ako Kelti. Trojmetrová jama s bublajúcou masou a liatie na stratenú formu, vosk vytečie, keď ho žeravý bronz vytlačí a zaujme jeho formu. Výsledkom je nielen trvanlivosť, ale aj účasť v rade majstrov, do ktorého sa autor stavia činom. Chvála bronzu nesie so sebou aj rozhodnutie, ktoré je opakom provizórnosti.
P. S. : Keď rôzni maliari vyzdobili dlhú vonkajšiu stenu divadla Stoka, zmocnili sa jej majstri, ktorí síce vedeli, že stenu čaká buldozér, ale namaľovali diela trvalého charakteru a predviedli výkon hodný termínu profesionálny: Bubino Kudláč, Stano Bubán, Pedro Bauer, Jano Pakan, Laco Torma, Mišo Kuric a ďalší.
Neprovizórium je vec srdca a svedomia. Čo na tom, že budúci kopáči pamiatok vyhrabú kusy pomaľovaného muriva, bronzové hnáty z pomníkov alebo pásy filmu zo zhorených archívov.
