V SLOVENSKOM NÁRODNOM MÚZEU OTVORILI VEĽKOLEPÚ VÝSTAVU AKO SME ŽILI?

Opäť je tu naše 20. storočie

Ešte sa neskončila veľká fotografická prehliadka Stratený čas? a už tu máme ďalší otáznik v názve. Tentoraz znie takto: Ako sme žili? Podtitul veľa objasní – Slovensko v 20. storočí.

(Zdroj: ARCHÍV SNM)

BRATISLAVA. Predstavte si, že na začiatku minulého storočia sa v Bratislave v Dunaji bežne kúpalo a premávali po ňom tri propelery. Nostalgia. Alebo: ako asi vyzerala v 30. rokoch výstava pohostinského a kuchárskeho umenia? Plagát na ňu je skvostný. A za koľko ušili v obuvníckej dielni topánky? Stovka – dve by stačili. Niečo bizarnejšie? Tak si v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave pozrite „prvý plech z konvertorovej ocele“ z roku 1966, ktorý je tiež súčasťou aktuálnej výstavy s názvom Ako sme žili?, ktorá potrvá až do jesene. Presnejšie, do 28. októbra, symbolicky do dátumu výročia vzniku Československej republiky.

Ďalšou z mnohých možností, ktoré táto výstava ponúka, je klik na monitore s televíznymi archívmi, kde je k dispozícii radostná reportáž zo začiatku vysielania na Slovensku v novembri 1956: „Na vrchu Kamzík týči sa anténny stožiar a pod ním čaká budova vysielača.“

Na návštevníka čaká vyše dvetisíc podobných exponátov, ktoré mu priblížia bežný život v 20. storočí. Staré noviny, politické vyhlásenia, ale aj parfumy Dior a Chanel no. 5. Drevený náhrobník, ale napríklad aj magnetky s ovocím a zeleninou z materských škôlok na konci 70. rokov.

Prežiť v zákope

Výstava je zostavená chronologicky do siedmich celkov. Každý z nich sprevádza krátky film vysvetľujúci obdobie a tak­zvané posúvače času. Tie nájde návštevník v skrinkách so zásuvkami (mince, dokumenty, ústavy, vodičské listiny, medaily, reklamné letáky) a s vyťahovacími stenami (plagáty, pohľadnice, voličské listiny, fotografie).

Ďalej sa prechádzka 20. storočím odohráva medzi vitrínami s dobovým interiérom a kostýmami. A občas sa návštevník ocitne vo výstave totálne. Napríklad, keď musí prejsť cez simulovaný zákop z 1. svetovej vojny alebo keď sa pomocou archívnych filmov premietaných na steny či plachtu ocitne uprostred diania v auguste ’68 alebo v novembri ’89.

„Nie náhodou je takáto veľká prehliadka práve v tomto roku,“ tvrdí riaditeľ Slovenského národného múzea Peter Maráky. Na mysli má takzvanú osudovú či magickú osmičku v našich dejinách, ktorá je aj v čísle tohto roka. Ale nielen zlomové roky 1918, 1938, 1948, 1968 inšpirovali túto prehliadku. V januári sme oslávili 15. výročie vzniku Slovenskej republiky, čo je ďalšia príležitosť bilancovať.

Skratka na trikrát

„Na rozdelenie výstavy používame politické medzníky, ale v skutočnosti nezohrávajú až takú veľkú rolu. Sústredili sme sa skôr na zobrazovanie každodennosti,“ vysvetľuje jeden z koordinátorov celého projektu Peter Tomčík. „Súčasne by sme chceli otvárať diskusiu o tom, čo na výstave chýba a klásť aj nové otázky.“

Súčasťou výstavy je množstvo sprievodných akcií, ale na začiatok stačí, keď sa po tom storočí jemne prejdete. Hoci organizátori tvrdia, že je to „taká skratka“ 20. storočím, vzápätí dodávajú, že „ak si to kolečko neurobíte dva­tri krát, zrejme vám niečo ujde.“

Výstava Ako sme žili? ani zďaleka nie je učebnicová, no dá sa na nej veľa naučiť alebo aspoň dozvedieť. Chce byť príťažlivá, zábavná, prístupná akémukoľvek divákovi, rovnako deťom ako jeho rodičom. A aj je, závisí najmä od samotného návštevníka a najmä od toho, koľko má času, lebo možností je veľa.

Napríklad v priestore kina Čas, kde sa počas celého dňa premietajú filmy z archívu Slovenského filmového ústavu (medzi nimi aj tituly od Dušana Hanáka či Martina Slivku), sú štyri monitory, kde sa môžete preklikávať archívnymi ukážkami z divadla, filmu, televízie a rozhlasu. Zvučka Dobrého rána a nahrávanie folklóru, divácky úspešný film z roku 1953 Jozefa Machu Rodná zem, Jakubiskova Perinbaba či hokejový zápas Slovensko – Francúzsko z roku 1996, keď sme vyhrali 5:1. Tu sa veľmi ľahko zabúda na čas.

I keď to celé vyznieva veľmi zábavne, okrem pár výnimiek cítiť v každej sekcii tragédie slovenskej histórie, ktorých nebolo málo. Plagát s rozosievačom kúkoľa a požiadavkou „konečne vyriešiť židovskú otázku“. Rok azda písať netreba.

Ani pri inom, ktorý nasleduje len pár krokov za ním: „Pasením k upevneniu zdravia, k zlepšeniu výživy a rastu ošípaných,“ znie výzva na plagáte s piatimi zásadami pre pasenie ošípaných.

Iba trochu zamrzí detail. Keď pri každom bloku visia ukážky dobových novín, dosť to nabáda k tomu, aby si „čitateľ“ sadol na dobovú stoličku k stolu, zapol dobovú lampu a v pokoji čítal, no tento „luxus“ si dopriať nemôže, lebo sedieť nie je na čom.

Zrejme potom by to koliesko – dve trvalo oveľa dlhšie. A asi by v záplave podnetov unikli iné unikáty, napríklad audiovizuálne záznamy z obdobia druhej svetovej vojny. Mnohé z nich údajne doteraz neboli publikované.

Bol to pre nás grandiózny vzostup

Historik DUŠAN KOVÁČ, autor knihy Dejiny Slovenska, je aj podpísaný pod názvom a libretom výstavy Ako sme žili?. SME vysvetlil, prečo zvolil otáznik a prečo mu na prehliadke všeličo chýba.

Na tlačovke zaznelo, že ste veľmi ovplyvnili výstavu. Ako to bolo?

„Myšlienka urobiť výstavu vznikla na pôde múzea. Oslovili ma, čo si o tom myslím. Zdalo sa mi to ako skvelá idea. Urobil som námet a vymyslel názov, pretože Slovensko v 20. storočí sa mi nezdal atraktívny. Chceli sme ukázať, ako sa žilo, nielen politické dejiny. Potom som urobil libreto.“

Táto prehliadka má podobne ako výstava Stratený čas? v názve otáznik. Chceli ste tiež nechať interpretáciu toho sto­ročia na návštevníkovi?

„Nie. Nejde tu o interpretáciu v politickom zmysle slova. Chceli sme urobiť prechádzku po 20. storočí. Ten otáznik je pre diváka: chcete vedieť, ako sme žili? No tak sa pozrite!“

Nie je momentálne v našej spoločnosti nostalgia za minulými časmi?

„Neviem, či je v popredí nostalgia. Samozrejme, niekde v pozadí je, najmä u starších. Hlavná myšlienka bola, že storočie už je za nami a nič sa na ňom nezmení. Mali by sme sa pokúsiť pozrieť, ako Slovensko vyzeralo na jeho začiatku a ako na konci. Je to svojím spôsobom grandiózny vzostup krajiny.“

Pre historika je dôležitý odstup, pritom koniec 20. storočia nebol tak dávno. Ako ste sa vyrovnali s rokmi po 1989?

„Najnovšie obdobie bolo najproblematickejšie. Ale nie pre historika, ten pozná fakty a to obdobie už máme zhodnotené. Zásadnou potravou prehliadky sú trojrozmerné exponáty. Takže to obdobie je problematické pre múzejníka. Keď tam vystaví počítače a celý náš virtuálny i-svet, nie je to pre diváka až také atraktívne.“

Nie je trochu škoda, že sa koniec prehliadky zredukoval na uniformy, na NATO a EÚ?

„Áno, ale čo by ste tam dali z toho obdobia? Modernú učebňu s počítačmi a kabínkami? Toto posledné obdobie, ktoré stále žijeme, nie je ešte múzejné.“

Dejiny Slovenska sú predmetom politických výrokov a počas rôznych politických režimov boli rôzne interpretované. Má výstava schopnosť kompenzovať neznalosť Slovákov a uviesť fakty na správnu mieru?

„Usilovali sme sa o vyvážený pohľad. Nie je to jednoduché, pretože Slovensko bolo v 20. storočí krajinou, ktorá prežila dva totalitné systémy, dve svetové vojny, studenú vojnu. Náš vývoj bol teda veľmi dramatický a v mnohom kontroverzný. Ne­chceli sme to zamerať len na politické dejiny, ale nemohli sme sa tomu vyhnúť, lebo všetko sa odohráva v politických deji­nách. Určité prostredie a predmety majú schopnosť pretrvávať napriek politickým zmenám – žehlička nezmenila svoju vizáž tým, že vypukla prvá svetová vojna. Ale politické udalosti robia rámec.“

Nechýba vám na prehliadke niečo?

„Chýba mi tam veľa vecí. Všetci, ktorí sme tú výstavu pripravovali, sme mali svoje predstavy. Limitoval nás priestor a finančné prostriedky. A vzhľadom na ne je vcelku vydarená. Veľmi som chcel, aby sme tam mali z obdobia slovenského štátu aj z obdobia 50. rokov to niečo, čo tieto totalitné režimy ľuďom dávali: oslavy, alegorické vozy, ako chceli ľudí ohlúpiť peknými symbolmi. To sa nám tam nevošlo.“

Jana Kadlecová
Sprievodné podujatia

Až do konca marca je súčasťou výstavy niekoľko projektov:


Kino Čas

Každý deň môžete vidieť blok dobových dokumentov od renomovaných režisérov (D. Hanák, M. Slivka, Š. Uher a ďalší)

Bratislavské televízne pondelky

Videoprojekcie povestných inscenácií z dramatickej tvorby Slovenskej televízie s účasťou tvorcov a hercov (adaptácie hier sloven­ských klasikov, vždy v pondelok)

Made in Koliba

Vybrané celovečerné filmy 20. storočia od Štyridsaťštyri po Fontánu pre Zuzanu (vždy vo štvrtok)

Retronedeľníček STV

Staršie rozprávky a seriály pre deti z televízneho archívu

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  2. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 32 241
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 21 535
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 20 806
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 10 594
  5. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 9 023
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 6 589
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 636
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 668
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 807
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 214

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan vie, že vyhrá. Len musím prísť do Paríža, hovorí

Slovák má na čele bodovacej súťaže už prakticky nedostižný náskok.

Neprehliadnite tiež

Akoby našli novú miestnosť veľkej pyramídy. Vydali stratený album Johna Coltrana

Novinka najlepšieho saxofonistu mala ťažkú cestu k poslucháčom.

O futbalistoch uviaznutých v jaskyni vznikne film, Thajsko dohliadne na nakrúcanie

Udalosť vyvolala celosvetový záujem a upútala pozornosť mnohých zahraničných režisérov.

V uliciach Palerma: bez matky rodu nie sú muži schopní vykonať nič

Talianska Emma Dante nakrútila skromný, ale impozantný film.

Prečo sa tak nenávidíte? Prví diváci nedokázali muzikál West Side Story odsedieť do konca

V legendárnom filme našiel Steven Spielberg vysnívanú tému.